SOUL - Prvé viditeľné prejavy trhového hospodárstva a vzostup ekonomiky Severnej Kórey sú zrejmé z najnovších satelitných snímok z komunistickej KĽDR. Píše o tom spravodajský server BBC News, ktorý pripomína, že satelitné zábery sú v mnohých prípadoch jediným zdrojom informácií o dianí v krajine. Pchjongjang totiž nezverejňuje žiadne údaje o rozpočte ani zmysluplné hospodárske štatistické dáta.
Keď Čína a Rusko v 90. rokoch ukončili program štedrých dotácií KĽDR, štátna ekonomika sa zrútila a v Severnej Kórei nastal hladomor. V tom čase sa začali v krajine objavovať prvé trhy, na ktorých roľníci predávali svoje produkty.
Severokórejské vedenie sleduje rozširovanie týchto trhovísk so znepokojením, pretože sú v rozpore so štátnou socialistickou ideológiou a umožňujú tiež šírenie zahraničného tovaru, čomu sa úrady snažili v minulosti zabrániť. Trhy sú však hospodárskou nutnosťou pre občanov a bezpečným zdrojom príjmov pre štát, a vláda preto nad ich existenciou prižmuruje oči.
V prieskume verejnej mienky uskutočnenom v roku 2011 medzi severokórejskými utečencami v Južnej Kórei 69 percent respondentov odpovedalo, že viac ako polovica ich príjmov v KĽDR pochádzala z trhových aktivít. Iba štyri percentá opýtaných oznámilo, že z týchto aktivít nemali žiadne príjmy a ich zárobok plynul iba zo zamestnania v štátnych podnikoch či v štátnej správe.
V prieskume odpovedali prevažne utečenci zo severovýchodu KĽDR, podľa satelitných snímok ale tieto fakty platia pravdepodobne pre celú krajinu. Experti, ktorí analyzovali satelitné snímky, rozpoznali v súčasnosti vyše 300 trhovísk po celej Severnej Kórei. Niektoré z nich sú väčšie ako futbalové ihrisko a podľa záberov z družíc sa ďalej rozširujú. Pri porovnaní s historickými fotografiami zo začiatku tohto storočia je vidieť, že trhy, ktoré boli po roku 2000 malé, teraz pohlcujú okolité parcely.
Podľa BBC možno povedať, že kým v roku 1990 trhoviská súkromníkov existovali len na okraji severokórejskej spoločnosti, dnes tvoria chrbticu spotrebného priemyslu krajiny.
V rade prípadov je ale tiež vidieť, že Pchjongjang nariadil takéto trhoviská zavrieť. Tisíce drobných obchodníkov sa potom podľa BBC uchýlilo k predaju na provizórnych miestach. To predstavuje pre režim dvojakú stratu - jednak stratu kontroly štátu nad súkromným podnikaním občanov, jednak stratu prostriedkov pre vládu, ktorá na oficiálnych trhoviskách stánky prenajíma.
Satelitné snímky podľa odborníkov tiež dokladajú rozvoj banského priemyslu KĽDR. Na záberoch je možné identifikovať najmenej 80 nových banských projektov začatých v uplynulých siedmich rokoch. Ide buď o obnovu už existujúcich baní či vybudovanie nových šácht. BBC upozorňuje, že tieto projekty vyžadujú značný príliv zahraničného kapitálu, pretože KĽDR nemá prostriedky a kapacity uviesť tieto bane vlastnými silami do prevádzky.
Satelitné snímky sú tiež kľúčovým zdrojom informácií mimovládnych organizácií a organizácií pre ľudské práva, ktoré majú za úlohu sledovať zmeny v neslávne preslávenom severokórejskom systéme pracovných táborov pre politických väzňov.
Podľa satelitných snímok sú väzenské tábory po nástupe mladého severokórejského vodcu Kim Čong-una k moci ďalej rozširované. V januári sa tak rozrástla väznica v tábore číslo 14 v Kečchone a v tábore číslo 35 v Čchongdžine. Uzavreté boli naopak tábor číslo 22 a tábor číslo 18, čo vyvolalo obavy organizácií pre ľudské práva nad osudom tamojších väzňov.
