BRATISLAVA - Adam František Kollár, rodák z Terchovej, bol známym slovenským spisovateľom, historikom a knihovníkom. Bol veľmi rozhľadený, kvôli čomu mu prischla prezývka "slovenský Sokrates". Dnes si Google pripomína 295. výročie jeho narodenia.
Kollár sa narodil 17. apríla 1718. Vzdelanie získal na gymnáziach v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici. Neskôr študoval filozofiu a teológiu vo Viedni, kde sa zamestnal v Dvorskej knižnici. Zaslúžil sa o jej rozvoj; vypracoval štvorzväzkový systematický katalóg jej teologických tlačí a od roku 1759 kompletizoval a vydával súpis jej rukopisných kódexov.
Mária Terézia si ho vybrala za svojho osobného poradcu pre uhorské záležitosti. Adam František bol členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Ovládal niekoľko cudzích jazykov.
Kollárovou najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vydanie sedemzväzkových zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Je autorom prameňov k dejinám Viedne a k tureckej expanzii v Uhorsku. Osvedčil sa aj ako znalec dejín, zákonov, filozofie, pedagogiky, slovanských orientálnych jazykov i ako editor slovníkov. Vydával dvojtýždenník Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy), ktoré informovali o posledných vedeckých výsledkoch. V roku 1775 bol povýšený do šľachtického stavu. O tri roky neskôr vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov.
V oblasti jazykovedy vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil antológiu perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Medzi zbierkami dokumentov dominoval 25-zväzkový rukopis uhorského diplomatára. Vlastnil jednu z najväčších súkromných knižníc.
Kollár bol známy tým, že žiadal zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Poukazoval na to, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu a bol zástancom rovnosti občanov. Jeho požiadavky však narazili na odpor maďarskej šľachty, ktorá sa nimi cítila ohrozená. Vyústilo to až do verejného pálenia Kollárových diel na bratislavskom námestí. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu knižnicu a s podporou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín.
