BRATISLAVA - Už len pri myšlienke na to, že by sme mali byť pochovaní zaživa, nám naskakujú zimomriavky. Mnohí ľudia to ale zažili na vlastnej koži. Niektorí z nich mali to šťastie, že ich stihli na poslednú chvíľu zachrániť, iní naopak zomreli strašnou smrťou.
Že takýchto nešťastníkov nie je málo, dokazuje nová kniha, ktorá vyšla nedávno vo Veľkej Británii. Čitatelia v nej nájdu hrôzostrašné príbehy, ktoré mali častokrát tragický koniec.
Ten bohužiaľ čakal na Mary Bestovú (†17), ktorá počas života trpela cholerou a mala neznesiteľné bolesti. Jedného dňa omdlela a lekár ju vyhlásil za mŕtvu. Ešte v ten istý deň ju pochovali, aby nešírila nákazu. Keď o desať rokov neskôr, v roku 1881, pochovávali do rodinnej hrobky jej strýka, vyšli najavo otrasné skutočnosti. Veko rakvy ležalo na zemi a telo bolo napoly vonku. Nebohá mala fraktúru lebky a ruku tak skrútenú, akoby v nej pred smrťou niečo držala. Zrejme to bol vlastný krk. V temnej truhle sa totiž podľa všetkého prebrala z bezvedomia a keďže volanie o pomoc nik nepočul, zo zúfalstva sa radšej uškrtila.
Kniha pripomína aj prípad štrnásťročného chlapca z Francúzska, ktorého pochovali v roku 1903 napriek tomu, že jeho matka celý čas tvrdila, že nie je mŕtvy. Rakvu otvorili až vtedy, keď sa syna pokúšala vyhrabať zo zeme holými rukami. Jej slová sa bohužiaľ potvrdili, tínedžer bol pochovaný zaživa. Jeho telo bolo od snahy dostať sa von celé pokrútené.
Rovnaký osud postihol aj tehotnú Lavrinie Merliovú, ktorá žila v Taliansku na začiatku 20. storočia. Pár dní pred pôrodom omdlela a lekár prehlásil, že ju skolila "hystéria". O dva dni neskôr hrob z doteraz neznámych dôvodov otvorili. Ukázalo sa, že žena sa v truhle prebrala a porodila syna. Obaja krátko nato zomreli.
Pochovávanie zaživa však nie je len záležitosťou minulosti. Aj teraz sa občas stane, že lekári vyhlásia za mŕtveho človeka, ktorý ešte stále žije, píše portál tn.cz. V januári sa napríklad v Rusku prebrala Ludmila Steblitskaja (61) niekoľko hodín pred pohrebom. Vlani v júli sa to isté stalo dvojročnému Kelvinovi Santosovi z Brazílie. Tamojší lekári ho odovzdali rodičom vo vreci s tým, že už nežije. Keď nad jeho otvorenou rakvou ale celú noc držali vigílie, zrazu sa prebudil a požiadal o pohár vody.
