KOŠICE – Neuveriteľná podoba! Alfred Rákoczi Tombor Tintera, potomok kniežaťa Františka Rákocziho II., v piatok navštívil kryptu v Dóme svätej Alžbety, kde je pochovaný jeho slávny predok. Okrem výnimočnej udalosti oči zvedavcov priťahovala aj neskutočná podoba, ktorá sa nedá prehliadnuť. Košičan vodcovi protihabsburského povstania akoby z oka vypadol, rodová príbuznosť sa zaprieť nedá.
Plné líca, modré oči a povznešený pohľad. Podoba medzi Alfredom Rákoczim a jeho slávny predkom je nepochybná. Pred kryptou svojho slávneho predka mlčky postál a v hlave sa mu premlelo mnoho z toho, čo o ňom počul a čo sa v rodine stále tradovalo. „Vždy nás doma viedli k úcte k nášmu rodu. František Rákoczi II. bol môj strýko z tretieho kolena a jeho skutky si vážime. Je to naša rodinná história, ktorá nás zaväzuje,“ hovorí A. Rákoczi, ktorý je honorárnym konzulom Slovenskej republiky v Burgenlande a zároveň generálny konzul EVIRS (Európsky rytiersky vinársky rád). Práve tento rád oslavuje 10 rokov na Slovensku a tak v rámci neho zavítali do Košíc, ako hlavného mesta kultúry. Momentálne má 5000 členov v 37 krajinách na celom svete a 400 členov len na Slovensku.
„I môj predok mal k tomuto regiónu blízky vzťah a tiež k Tokajskej oblasti. Vždy vyznával i kultúru vína a ja sa snažím v jeho práci pokračovať. Som prekvapený i z Košíc, kde som prvýkrát. Je to veľmi pekné mesto s úžasnou atmosférou.“ A. Rákoczi netají, že tak ako i jeho slávny predok i on má bojového ducha: „Vždy bojujem za pravdu, dobro, krásu a spoločnosť.“ Potomkovia Františka Rákocziho sa pravidelne každý rok stretávajú v Eisendstadte v Rakúsku, kde A. Rákoczi žije. „Je nás deväť a sme na svoj rod hrdí.“ Paradoxne František Rákoczi II. stále bojoval proti Rakúsku a pritom jeho potomkovia sa usadili práve tam. „Už V 1956 môj strýko emigroval z Budapešti do Rakúska a ešte predtým v roku 1930 sa môj starý otec priženil do Eisenstadtu, kde som sa v roku 1949 narodil ja.“ Honorárny konzul v Burgenlande je veľmi váženým človekom a k Slovensku má veľmi blízky vzťah. Pôvodne mu ponúkali konzulstvo Fíni aj Maďari, ale on s úcty k svojim historickým koreňom sa rozhodol práve pre našu krajinu.
Kto bol František Rákoczi II
Narodil sa na rodinnom panstve vo východoslovenskej obci Borša 27. marca 1676.. Mladé roky prežíval pod cisárskym dohľadom a ten mu i vybral vhodnú nevestu Šarlotu Amáliu von Hessen – Rheinfells, s ktorou mladého Rákócziho v roku 1694 oženili v Kolíne nad Rýnom. Na jar roku 1703 vypuklo v Zátisí povstanie poddaných, ktorého predstavitelia presvedčili Rákócziho, aby sa postavil do jeho čela. Akcia sa potom rozrástla na celonárodný oslobodzovací boj, ku ktorému sa okrem prostého ľudu pridala aj veľká časť šľachty. Povstalci (takzvaní kuruci) využili Vojnu za španielske dedičstvo, do ktorej bola Viedeň práve zainteresovaná, a pomerne rýchlo sa zmocnili väčšiny vtedajšieho Uhorska a Sedmohradska. Stavmi Sedmohradska bol Rákóczi v Juliánskom Belehrade (1704) zvolený za knieža a neskôr v Sečanoch (1706) za hlavu šľachtickej konfederácie v Uhorsku. Vojenským prelomom povstania sa stala nečakaná porážka kurucov pri Trenčíne 3. augusta 1708. Rákócziho povstanie bolo stále viac zatláčané do východných oblastí.
Rákóczi a jeho druhovia potom dožili (od roku 1720) ako zabudnutí exulanti v mestečku Rodosto na brehu Marmarského mora. Tu knieža 8. apríla 1735 zomrel. Pochovali ho v Carihrade v kresťanskej štvrti, v kostole svätého Benedikta, vedľa hrobu jeho matky. Telesné pozostatky kniežaťa a jemu najbližších rodinných príbuzných a spoluexulantov boli v roku 1906 vyzdvihnuté z hrobov, prenesené späť do vlasti a uložené na dôstojných miestach. V špeciálne upravenej krypte košického dómu bolo uložené telo Františka II. Rákócziho, jeho matky Heleny Zrínskej, jeho syna Jozefa Rákócziho, jeho druha grófa Mikuláša Berčéniho s manželkou grófkou Kristínou Čákiovou, jeho generála grófa Antona Esterháziho a jeho dvormajstra Mikuláša Šibrika.
