MOSKVA/PRAHA - Sovietska spoločnosť si síce ešte desiatky rokov udržala totalitný charakter, smrťou sovietskeho diktátora Josifa Stalina pred 60 rokmi, 5. marca 1953, ale skončila jedna z najtragickejších epoch v dejinách ľudstva. Vlastným menom Josif Vissarionovič Džugašvili vládol neobmedzenou mocou od roku 1927 a podľa mnohých odhadov sa stal jedným z najväčších zločincov 20. storočia.
Posledné dni Stalina sú zahalené tajomstvom. Mŕtvica ho ranila asi medzi 1. a 2. marcom a po záchvate zostal dlho ležať bez pomoci. Existuje teória, že záchvat bol vyvolaný sporom medzi ním a členmi vedenia. Podľa ďalšej z nich mal smrť obávaného vládcu na svedomí minister vnútra a obávaný kat, ktorý sám skončil na popravisku, Lavrentij Berija, ktorý vraj pochopil, že Stalin údajne ženie krajinu do tretej svetovej vojny.
Pozostatky vodcu uložili do mauzólea na Červenom námestí po boku Lenina, v roku 1961 boli preložené k ostatným predstaviteľom ZSSR ku Kremelskej stene.
Muž, ktorý si zvolil prezývku Stalin (po rusky "staľ" znamená oceľ), sa narodil 21. decembra 1879 v gruzínskom meste Gori, kde je dodnes uctievaný. Z pravoslávneho seminára ho vylúčili vraj za revolučnú aktivitu, v roku 1901 sa stal profesionálnym revolucionárom: v ilegalite organizoval štrajky a demonštrácie, viedol robotníkov do zrážok s políciou a peniaze na revolúciu údajne získaval lúpežami. Krátko pobudol vo vyhnanstve na Sibíri.
Začiatky Stalinovej revolučnej dráhy zapôsobili na Lenina. Podľa ruského spisovateľa a historika Edvarda Radzinského prišiel Koba (jeden z pseudonymov Stalina) do Moskvy ako druhoradý politík, ale rýchlo našiel cestu k Leninovi. Doviedlo ho tam nielen umenie získať a udržať moc, ale aj to, že pre Lenina bol polovzdelaný a drsný Stalin mužom činu bez zábran. Nerozhodní intelektuáli (Trockij, Kamenev alebo Bucharin) váhali s radikálnymi metódami.
Do čela boľševikov sa Stalin dostal v roku 1922 na návrh Lenina, ktorý bol v tej dobe šéfom vlády a neformálnym vodcom strany. Neskôr Lenin vo svojom testamente varoval pred tým, aby Stalin získal veľkú moc pre jeho zlé vlastnosti. V roku 1924 ale Lenin zomrel a o vedenie strany sa rozhorel boj. V roku 1927 Stalin zvíťazil nad protivníkmi v strane a stal sa najmocnejším mužom.
Začalo "budovanie socializmu v jednej krajine": kolektivizácie poľnohospodárstva a industrializácie, likvidácie všetkých domnelých odporcov, kulakov, kňazov aj najbližších spolupracovníkov a priateľov vrátane armádnych špičiek a kultúrnej elity. Boj proti Hitlerovi, víťazstvo v druhej svetovej vojne a úspechy na Jaltskej i Postupimskej konferencii ho utvrdili v jeho nepremožiteľnosti. Čistky pokračovali až do jeho smrti.
Historici sa dodnes sporia, čím Stalin naozaj bol. Pre jedných zamindrákovaným paranoikom a megalomanom, pre druhých chladne kalkulujúcim monštrom. Pohreb však vtedy uviedol do tranzu celú krajinu a pred rakvou bolo ušliapaných okolo 1500 ľudí. O tri roky neskôr na 20. zjazde KSSZ Nikita Chruščov, ktorý sa nakoniec dostal do čela komunistov, odsúdil kult Stalinovej osobnosti. Až "perestrojka" ale ukázala zločiny Stalinovej éry v plnom svetle.
Vášnivý fajčiar a milovník gruzínskeho vína bol dvakrát ženatý. Prvá manželka Jekaterina Svanidzeová mu porodila syna Jakova, ktorý bol za druhej svetovej vojny zajatý a pravdepodobne zahynul v koncentračnom tábore Sachsenhausen - Oranienburg. O osude Jakova koluje mnoho legiend a podľa historikov nie je celkom jasné, za akých okolností ho zajali a ako zahynul. Druhá manželka, kráska s orientálnymi črtami Nadežda Allilujevová mu porodila syna Vasilija a dcéru Svetlanu. Nadeždu údajne dohnal k samovražde syn Vasilij, ktorý zomrel v roku 1962, dva roky po smrti otca ho odsúdili za protisovietsku činnosť.
Svetlana v 60. rokoch emigrovala a usadila sa v USA. V roku 1984 sa vrátila do vlasti, ale žiť v Sovietskom zväze nedokázala a v roku 1986 sa vrátila do Spojených štátov. Zomrela v novembri 2011 vo veku 85 rokov v americkom štáte Wisconsin. Diktátor mal osem vnúčat. Najväčšiu radosť by Stalinovi robil vnuk Jevgenij, vodca stalinistov v Rusku aj v Gruzínsku, ktorý sa už niekoľkokrát bez úspechu súdil kvôli údajnému očierňovaniu dedovho mena.
