CAMBRIDGE - Priemerná inteligencia ľudí postupne slabne, tvrdí americký vývojový biológ. V odbornom časopise Trends in Genetics to zdôvodňuje tým, že pred mnohými tisíckami rokov, kedy sa ľudia ešte v malých skupinkách potulovali divočinou, boli intelektuálne schopnosti pre prežitie jednotlivca rozhodujúce.
Od počiatkov poľnohospodárstva, kedy ľudia žijú vo väčších spoločenstvách, je ale inteligencia menej dôležitá, tvrdí Gerald Crabtree z kalifornskej Stanfordovej univerzity.
Ľudská inteligencia vraj závisí na 2000 až 5000 génoch, ktoré sú podľa Crabtreeovej štúdie veľmi náchylné k mutáciám. Vedec sa domnieva, že ľudstvo za posledných 120 generácií, teda asi za 3000 rokov, postupne "hlúplo". Tvrdí, že keby za súčasným človekom prišiel na návštevu obyvateľ antického Grécka, bol by na tom hosť z minulosti z hľadiska inteligencie lepšie. Mal by zrejme viac nápadov aj lepšiu pamäť.
Crabtree tvrdí, že kto v dávnej minulosti nepoužíval mozog, nedokázal si nájsť dostatok potravy alebo sa chrániť pred nebezpečnými zvieratami. Prežívali len tí najchytrejší. To vraj platilo až do rozvoja poľnohospodárstva, kedy ľudia začali žiť vo väčších skupinách, kde vďaka solidarite mali šancu aj slabší jedinci. Podľa experta skôr než inteligencia na význame získala schopnosť chrániť sa pred chorobami, ktoré sa vyskytujú v ľudských skupinách.
Crabtree so svojou teóriou odporuje štúdiám, podľa ktorých priemerný inteligenčný kvocient človeka od začiatku 20. storočia rastie každou ďalšou generáciou.
