LONDÝN - Viac než sto miliónov ľudí do roku 2030 zomrie a celosvetový ekonomický rast sa zníži o 3,2 percenta hrubého domáceho produktu, ak svet nebude riešiť otázku klimatických zmien.
Takúto predpoveď obsahuje dnes zverejnená správa, ktorej vypracovanie zadali vlády 20 krajín. Následky nárastu teplôt na planéte v dôsledku emisií skleníkových plynov, ako je roztápanie ľadovcov, extrémne počasie či zvyšujúce sa hladiny morí, budú ohrozovať ľudí a ich živobytie, uvádza správa vypracovaná humanitárnou organizáciou DARA.
Podľa správy každoročne umrie päť miliónov ľudí v dôsledku znečistenia vzduchu, hladu a chorôb spôsobených klimatickými zmenami a intenzívnymi emisiami. Ak bude súčasná úroveň využívania fosílnych palív pokračovať, táto bilancia sa pravdepodobne do roku 2030 zvýši na šesť miliónov ľudí ročne. K vyše 90 percentám týchto úmrtí dôjde v rozvojových krajinách, uvádza správa kalkulujúca vplyv klimatických zmien na ľudí a hospodárstvo v 184 krajinách v rokoch 2010 a 2030. Správu vypracovali v poverení združenia 20 rozvojových krajín ohrozovaných klimatickými zmenami.
Už v súčasnosti vplyv klimatických zmien znížil svetové HDP o 1,6 percenta, čo predstavuje približne 1,2 bilióna dolárov ročne. Úbytok sa môže do roku 2030 znížiť na 3,2 percenta svetového HDP, ak budú teploty naďalej rásť, a ešte v tomto storočí prekročí 10 percent. Správa tiež odhaduje náklady prechodu sveta na nízkoemisnú ekonomiku na približne 0,5 percenta HDP v tomto desaťročí.
Britský ekonóm Nicholas Stern agentúre Reuters tento rok povedal, že na obmedzenie, zabránenie a prispôsobenie sa klimatickým zmenám sú potrebné investície na úrovni dvoch percent svetového GDP. Je správa o ekonomických vplyvoch klimatických zmien v roku 2006 uvádzal, že nárast priemernej teploty vzduchu o 2-3 stupne Celzia v najbližších 50 rokoch by mohol celosvetovo znížiť spotrebu na osobu o 20 percent.
