PRAHA - Medzinárodný tím vedcov z pražskej Karlovej univerzity, z Bonnskej univerzity a z Queenslandskej univerzity v Brisbane na základe pozorovania a desiatok numerických modelov preukázal, že jadro Veľkej hmloviny v súhvezdí Orion môže skrývať čiernu dieru asi 200-krát hmotnejšiu ako Slnko. Výsledky výskumu zverejnil renomovaný odborný časopis The Astrophysical Journal.
Súhvezdie Orion je miestom intenzívnej tvorby hviezd. Prostredná hviezda jeho meča je v skutočnosti veľmi mladá hviezdokopa a je známa pod názvom Veľká hmlovina (M42). Hviezdokopa je od Zeme vzdialená približne 1300 svetelných rokov. Je tvorená asi piatimi tisíckami hviezd, ktoré sa nachádzajú v oblasti s priemerom niekoľkých svetelných rokov. Vznikla na astronomické pomery nedávno, pred jedným až dvoma miliónmi rokov.
Rýchlosti hviezd v centre hviezdokopy sú tak vysoké, že by mali viesť k rozpadu celej hviezdokopy, to znamená že vo hviezdokope chýba potrebná hmotnosť, ktorá by ju držala pohromade gravitačnou silou. Je v nej výrazný nepomer medzi počtom ľahkých a ťažkých hviezd, ktorých je vo hviezdokope oproti očakávaniam výrazne menej. "Tieto vlastnosti sú pre astronómov záhadou napriek všetkým súčasným poznatkom o vzniku hviezd a o rozdelení ich hmotnosti," uviedol profesor Pavel Kroupa z Bonnu.
Za použitia najmodernejšieho výpočtového vybavenia riešili Ladislav Šubr, Pavel Kroupa a Holger Baumgardt náročný problém modelovania vývoja hviezdokopy po jej zrode z materského molekulárneho oblaku. Zostavili model veľmi hustej hviezdokopy, tvorenej na začiatku plynom a hviezdami s obvyklým pomerom ľahkých a ťažkých hviezd. Ukázalo sa, že počas stláčania zvyškového plynu von z hviezdokopy, dochádzalo k jej expanzii. Zároveň dochádzalo k vystreľovaniu ťažkých hviezd veľkými rýchlosťami v dôsledku tesných priblížení troch telies. V niektorých prípadoch dokonca došlo k priamym zrážkam a následným splynutiam ťažkých hviezd. Výsledkom bol vznik jednej dominantnej, veľmi hmotnej hviezdy. Tá sa v určitý okamih stala nestabilnou a zrútila sa do čiernej diery s hmotnosťou približne 200 Sĺnk.
Čiernu dieru by bolo možné podľa vedcov pozorovať prostredníctvom žiarenia okolitého plynu, ktorý by na ňu padal. "Naše výpočty naznačujú, že by okolo nej mohla s veľkou pravdepodobnosťou obiehať hviezda, ktorej vonkajšia obálka by bola v periodických intervaloch strhávaná na čiernu dieru a tá by potom žiarila v röntgenovom obore," uviedol Baumgardt.
Veľká hmlovina preto zostáva predmetom intenzívneho výskumu. Ak by v nej bola objavená predpovedaná čierna diera, znamenalo by to významný krok pre pochopenie vzniku veľmi hmotných hviezd a zrodu hustých hviezdokôp z ich plynných obálok. "Prítomnosť takto hmotnej čiernej diery prakticky za humnami by umožnila intenzívnejšie štúdium týchto záhadných objektov," uzavrel Kroupa.
