Cukrovka je ochorenie, ktoré znepríjemňuje život mnohým z nás. Neustále pozorovanie sa a pichanie si inzulínu nie je vôbec príjemná záležitosť. A niektorí ľudia sa s cukrovkou už narodia. Bolo by pre nich oveľa jednoduchšie žiť bez inzulínu. Je to ale možné? Profesor Iwar Klimeš z Ústavu experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied pracuje na výskume, vďaka ktorému možno raz nebude treba inzulín.
Nové poznatky odhalili nové možnosti
„Doterajšie predstavy o príčinách vzniku cukrovky boli len o spolupôsobení niekoľkých desiatok génov, úspechy svetovej genetickej vedy a odhalenia zloženia celého ľudského genómu začiatkom tretieho milénia umožnili vyčleniť aj skupinu pacientov s cukrovkou, ktorá bola jednoznačne spôsobená mutáciou jedného jediného génu,“ uvádza do problematiky profesor Klimeš. Nový poznatok je prevratný, pretože vedci prišli na tzv. monogénovú formu cukrovky, ktorá sa prejavuje v rannom detskom veku aj hneď po narodení. Sú dva typy, jeden trvá aj v dospelosti a druhý sa zvykne po troch mesiacoch stratiť. V Oxforde sa vedcom podarilo prísť na to, že podávanie tzv. sulfonylmočoviny vedie k vyplavovaniu endogénneho inzulínu, teda toho, ktorý naše telo produkuje samo. „Inými slovami, novorodenecká cukrovka by sa mohla liečiť od narodenia sulfonylmočovinou a inzulín by sa vyplavoval do obehu,“ hovorí profesor.
V elitnej spoločnosti sveta
Profesor Iwar Klimeš založil s podporou Národného diabetologického programu laboratórium Diabgene, v ktorom sa zaoberajú práve diagnostikou detskej cukrovky. S výsledkami sa zúčastnili hneď prvého workshopu v španielskej Malage a zožali veľký úspech. Ich prácu si všimla svetová osobnosť v tejto oblasti, profesor Andrew Hattersley z Exeteru vo Veľkej Británii. „Prizvali nás k spolupráci v rámci európskeho konzorcia o diagnostike a výskume novorodeneckej monogénovej cukrovky čím sme sa zaradili do neveľkého, ale prestížneho klubu výskumníkov a lekárov,“ hovorí profesor. Zistenie, že novorodencom s monogénovou cukrovkou môže nahradiť inzulínovú liečbu sulfonylmočovina, je prevratné a u veľkej väčšiny malých pacientov sa výrazne zlepší stav.
Rozhodovalo sa aj o etike
Liečba detskej cukrovky sulfonylmočovinou musela prejsť turbulentným obdobím, kým sa stala realitou. Najskôr tím profesora Klimeša musel identifikovať všetkých takýchto pacientov na Slovensku, potom zisťovali, či ide o permanentnú cukrovku a postupne s pomocou odborných lekárov zavádzali liečbu. „Mnohí kolegovia mali závažné pochybnosti o liečbe týmto spôsobom a súhlasy etických komisií sa získavali neľahko, pretože to bolo niečo úplne nové v rámci celosvetového poznania pri danej diagnóze,“ spomína na neľahké začiatky profesor Klimeš. Dnes už dokonca existuje úvaha, že na Slovensku bude tím Iwara Klimeša liečiť pacientov z celej Európy. „Je to zámer Európskej únie, ktorá chce podporovať expertné centrá. Je vecou legislatívcov a zdravotných poisťovní aby sa vypracoval model vysielania pacientov na ten správny koniec Európy, kde sa mu dostane špičkovej špecializovanej starostlivosti o dušu a telo“.
Profesor Klimeš sa dostal k vedeckému výskumu ako mladý študent katedry Biochémie na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Ako vedec pracuje na ústave endokrinológie už štyri desaťročia a hovorí, že dokedy bude môcť „robiť vedu“, jeho život bude báječným.
