VARŠAVA - V Poľsku sa medzi kostrami viac než sto osôb zavraždených komunistickým režimom po skončení druhej svetovej vojny snažia nájsť aj pozostatky Witolda Pileckého, ktorý išiel dobrovoľne do nacistického vyhladzovacieho tábora v Osvienčime, aby informoval svet o tom, čo sa v ňom deje. Napísala agentúra AP.
Pilecki, ktorý mal na začiatku druhej svetovej vojny 38 rokov, pomáhal organizovať odboj proti nemeckej okupácii, počas ktorej skončil rad jeho spolubojovníkov v Osvienčime. Ten v prvých rokoch vojny slúžil skôr ako tábor pre poľských odbojárov ako pre Židov. Aj preto prišiel Pilecki s nápadom, že sa nechá do Osvienčimu dobrovoľne zavrieť, aby preveril správy o zverstvách, ktoré odtiaľ prichádzali.
S dokumentami na meno Tomasz Serafinski sa v septembri 1940 nechal vo Varšave zobrať SS a čoskoro ho transportovali vlakom do Osvienčimu, kde dostal väzenské číslo 4859. Podľa historikov bol Pilecki jediným človekom, ktorý šiel do osvienčimského tábora dobrovoľne.
Strávil v ňom takmer tri roky, počas ktorých na útržkoch papierov zašitých vo vnútri oblečenia väzňov, ktorí boli prepustení, posielal stručné správy o ukrutnostiach páchaných v tábore. Informoval v nich napríklad o väzňoch, ktorých ubili na smrť, zastrelili alebo splyňovali. Aj keď jeho správy boli útržkovité, išlo o prvé svedectvo o fungovaní smrtiacej mašinérie v Osvienčime.
Pilecki, ktorý tam prežil ťažkú prácu, bitie aj týfus, v apríli 1943 utiekol a potom spísal o vyhladzovacom tábore tri podrobné správy. Ani tie však osud tamojších väzňov nezmenili. V poľskej exilovej vláde, ani u predstaviteľov západných mocností sa totiž nenašlo veľa tých, ktorí by verili tomu, čo čítajú.
Po úteku z Osvienčimu sa Pilecki znovu pridal k poľskému odboju a v roku 1944 sa zúčastnil varšavského povstania. Ani dlhoročný boj proti nacistickému režimu ho však neušetril predčasnej smrti. V roku 1947 bol zatknutý tajnou službou komunistického režimu a krivo obvinený z plánovania atentátov na verejných činiteľov. Počas pobytu vo väzení ho mučili a podľa AP to znášal horšie ako Osvienčim. V máji 1948, vo veku 47 rokov, ho popravili a tajne pochovali.
Tento rok v lete začali poľské úrady exhumovať viac ako 100 kostrových pozostatkov z masového hrobu na varšavskom vojenskom cintoríne Powonzki, ktorý leží len neďaleko od upravených hrobiek vyšetrovateľov a sudcov, ktorí rad z hrdinov druhej svetovej vojny na príkaz Moskvy poslali na smrť.
U rady pozostatkov súdni lekári a archeológovia nachádzajú stopy po guľkách alebo po úderoch tupými predmetmi. Zistiť, či medzi nimi sú aj pozostatky Pileckého, ktorý bol popravený strelou do zátylku, alebo ďalšieho poľského vojnového hrdinu Augusta Emila Fieldorfa bude trvať niekoľko mesiacov. Podľa odborníkov je tiež možné, že sa nachádzajú v niektorom z iných masových hrobov vo Varšave.
Nájsť by si ich priala aj dcéra Pileckého. "Bol jedinečný. Chcela by som mať miesto, kde za neho budem môcť zapáliť sviečku," hovorí o mužovi, ktorý nesmel byť za komunistického režimu pripomínaný, ale ktorému sa postupne dostáva zaslúženej pozornosti i úcty. Dnes jeho meno nesie ulica vo Varšave a tiež niekoľko poľských škôl.
