TEL AVIV - Na predlaktiach mnohých mladých Izraelčanov možno vidieť vytetované čísla – rovnaké, akými si nacisti označili ich starých rodičov, keď boli počas druhej svetovej vojny väzňami koncentračných táborov.
V Izraeli sa teraz vedie diskusia, či ide o módny fenomén alebo spôsob, ako nezabudnúť na šoa a uctiť si jeho obete.
Na nápad reagujú rozlične aj samotní bývalí väzni koncentračných táborov: kým Livii Ravekovej, ktorú v roku 1942 deportovali do Osvienčimu, sa tetovanie jej vnuka Daniela nepáči, lebo „ide o ranu, ktorá sa nikdy nezahojí“, starý otec Eli (24), keď uvidel jej „kerku“, pobozkal ju na rameno. „Bol to nezabudnuteľný okamih,“ hovorí Eli v reportáži francúzskej TV stanice France 2.
Mladí ľudia svoj čin vnímajú ako snahu nezabudnúť na holokaust, ktorý je pre mnohých mladých ľudí v Izraeli neznámym pojmom, pokiaľ nemali v rodine niekoho, kto ho prežil. Kritici však tejto časti mládeže pomerne tvrdo vyčítajú, že si privlastnili identitu a históriu, ktorá im nepatrí a ktorej nie sú súčasťou. „Je to znepokojujúce,“ skonštatoval analytik Lucien Lazare.
Väčšina izraelskej spoločnosti považuje tetovanie podľa vzoru nacistov za nevkusné a nemiestne. O to viac, že podľa starých židovských zákonov je tetovanie židom zakázané. Mladí, ktorí prišli s týmto nápadom, sa však bránia, že je potrebné zachovať povedomie o šoa v Izraeli, kde ubúda ľudí preživších holokaust.
Pozitívne celú kauzu vníma profesor Americkej židovskej univerzity v Los Angeles Michael Berenbaum, ktorý sa špecializuje na povedomie o holokauste a ktorý sa domnieva, že „sa vzďaľujeme od živej pamäte, aby sme smerovali k pamäti historickej.“ V rozhovore pre New York Times ďalej poznamenal, že teraz „sme vo fáze prechodu a tieto tetovania sú nezvyčajným spôsobom, ako ho zavŕšiť“.
