PRAHA - S počítačmi sú neodmysliteľne späté aj vírusy, ktoré niekedy vedia narobiť poriadnu galibu. Ruská bezpečnostná spoločnosť Kaspersky vytvorila ku príležitosti svojich pätnástich narodenín rebríček najhorších vírusov sveta. Ide o škodcov, ktoré najskôr napádali počítače, potom inteligentné telefóny a teraz aj priemyselné stroje.
Nad staršími z nich sa dnes mnohí už len pousmejú, tie dnešné sú však omnoho chytrejšie. Stoja za nimi vlády, armády či bezpečnostné agentúry, píše portál technet.idnes.cz. Tým nejde o vašu zbierku hudby; sústreďujú sa na zbieranie informácií a ohrozovanie infraštruktúry. A tu je rebríček:
Vírus Brain (1986) - je prvým vírusom pre počítače s operačným systémom MS-DOS. Prenášal sa disketami. Vírus prehral bootovací sektor diskety na iné miesto, označil ho za chybný a sám sa nahral do miesta pôvodného sektoru. Výsledkom bolo veľmi pomalé čítanie dát z diskiet.
Červ Morris (1988) - ide o prvý počítačový červ, ktorý na svoje šírenie použil sieť internet. Vytvoril ho študent Cornellovej univerzity na to, aby sa dali zrátať počítače pripojené na internet. Morris týmto spôsobom napadol 10% pripojených počítačov, čo vtedy predstavovalo približne 6 000 prístrojov.
Vírus Michelangelo (1992) - ako prvému vírusu sa mu podarilo získať veľkú mediálnu pozornosť. V deň narodenia slávneho talianskeho maliara prepísal na pevných diskoch infikovaných systémov prvých sto sektorov nulami. Dáta sa tak síce nezmazali, ale pre priemerného používateľa neboli dostupné.
Vírus Concept (1995) - slúžil na testovanie konceptov makrovírusov. Šíril sa prostredníctvom programu Microsoft Word. Škody údajne nespôsoboval.
Vírus Melissa (1999) - priekopníkom bol v tom, že sa ako prvý šíril e-mailami. Šíril sa ako nevinná súčasť dokumentu obsahujúceho 80 adries pornografických stránok. Po jeho aktivácii rozoslal svoje kópie na prvých 50 adries uložených v adresári mailového klienta. Hoci na chod operačného systému nemal negatívny vplyv, znamenal hotovú pohromu pre vtedajšie e-mailové servery, ktoré sa pod jeho vplyvom zrútili.
Červ SQL.Slammer (2003) - generoval náhodné IP adresy a posielal na ne svoju kópiu. To viedlo k obriemu nárastu dátových prenosov, preťažené routery sa reštartovali a častokrát tak dochádzalo ku kolapsu internetovej siete. SQL.Slammer bol tak maličký, že sa vošiel do jedného "balíka" a tým pádom aj do pamäte sieťových prvkov.
Červ Cabir (2004) - je považovaný za prvého červa napádajúceho mobilné telefóny. Šíril sa prostredníctvom Bluetooth, pričom používateľ musel odsúhlasiť dátový prenos. Vírus nebol vypustený na verejnosť, slúžil len ako "test konceptu".
Červ Leap (2006) - Prvý vírus pre počítače Apple, resp. operačný systém OS X. Šíril sa iba protokolom Bonjour v rámci lokálnej siete. Leap sľuboval ukážky z pripravovanej verzie nového operačného systému Apple. Akonáhle ho však užívateľ rozbalil, napadol nainštalované aplikácie a bránil v ich spúšťaní.
Červ Storm (2007) - jeho prvenstvo spočíva v tom, že vytvoril prvý botnet (siete akýchkoľvek počítačov prepojených určitou väzbou, ktorá umožňuje ovládať všetky počítače z jediného miesta, pozn. red.). Počítač napádal cez e-mailové správy, ktoré sám rozosielal. Trójskeho koňa, ktorý ho do hostiteľských systémov "pretláčala" menil pre ťažšie identifikáciu každých desať minút. Počet napadnutých strojov sa odhaduje na niekoľko miliónov.
Červ Koobface (2008) - jeho cieľom bolo vytvoriť sieť napadnutých počítačov, ktoré by komunikovali priamo medzi sebou. Okrem toho napomáhal k činnosti iným škodlivým kódom a taktiež blokoval prístup na weby antivírusových firiem. Ako prvý k svojmu šíreniu využíval sociálne siete Facebook, MySpace a Twitter.
Vírus Conficker (2008) - jedna z najväčších epidémií počítačových vírusov v histórii. Šíri sa prostredníctvom chyby v operačnom systéme Windows, dokáže sa schovávať na sieťových diskoch a automaticky spúšťať z USB pamätí a pamäťových kariet. Blokuje aktualizáciu systému aj antivírusových programov. Jeho snahou je vytvorenie obrieho botnetu ovládaného útočníkom.
Trójsky kôň FakePlayer (2010) - škodí mobilným telefónom a tabletom s operačným systémom Android, a to pod hlavičkou "multimediálneho prehrávača". Namiesto toho však rozosiela sms správy na ruské "krátke" telefónne čísla s vysokými poplatkami. FakePlayer je obmedzený v tom, že sa šíri iba v sieťach ruských operátorov.
Červ Stuxnet (2010) - prvý červ pre priemyselné systémy SCADA (riadia elektrárne, distribučné siete, dopravnú infraštruktúru a ďalšie kľúčové prvky). Stuxnet dokáže tieto systémy napadnúť, preprogramovať riadiace jednotky a zamiesť za sebou stopy. Jeho autorom išlo zrejme o útok na jadrovú elektráreň Búšehr alebo závod na obohacovanie uránu v Natzane. 60% napadnutých počítačov bolo totiž v Iráne. Červ vyvinula pravdepodobne americká armáda. Kaspersky rok 2010 považuje za začiatok éry kybernetických vojen.
Trójsky kôň Duqu (2011) - údajne za ním stoja rovnakí ľudia ako za Stuxnetom. Duqu zbiera z napadnutých počítačov dôležité informácie ako digitálne podpisy a súkromné šifrovacie kľúče. Využíva vlastný programovací jazyk. Po 36 dňoch sa z hostiteľského počítača sám vymaže. Odborníci sa domnievajú, že je to súčasť prípravy na kybernetický útok na SCADA systémy.
Vírus Flame (2012) - je označovaný za najsofistikovanejší vírus sveta. Tento špionážny nástroj vie nahrávať zvuk z vstavaných mikrofónov, video z webovej kamery, vytvárať screenshoty obrazovky, ukladať výstup z klávesnice a logovať sieťovú prevádzku či nahrať rozhovory cez Skype. Všetky získané informácie potom odošle na jeden z riadiacich serverov a čaká na ich ďalšie pokyny. Podľa jednej teórie ho vyvinula CIA, Národná bezpečnostná agentúra a izraelská armáda. Najviac nakazených počítačov sa nachádza v krajinách stredného východu.
