WASHINGTON - Donedávna by to bolo možné len vo vedecko-fantastických filmoch, dnes už aj v reálnom živote. Americký úrad pre letectvo a vesmír (NASA) chce našu planétu posunúť do novej obývateľnej zóny, čím by sa mala predĺžiť jej "životnosť". Zem sa má totiž vplyvom globálneho otepľovania stať neobývateľnou.
Globálne oteplenie by prebiehalo na Zemi aj bez ľudí. Jasnosť Slnka sa približne každých 1,1 miliardy rokov zvyšuje o desať percent a naša hviezda s tým zvýši aj svoj žiarivý výkon, ktorý vysiela k Modrej planéte. Tá už možno o 500 miliónov rokov nebude modrá, nieto ešte zelená.
Odborníci s myšlienkou presťahovania Zeme vsádzajú podľa serveru io9 na technológiu nazývanú gravitačný prak. Ten sa už desiatky rokov využíva pri vesmírnych sondách, kedy sa tie navedú do blízkosti inej planéty a potom odrazia od ich gravitačného poľa. Zem by síce nemohli vyslať ako sondu, ale dostatočne veľký satelit by mohol ovplyvniť aspoň jej dráhu. Pre tento účel chce NASA využiť asteroid s priemerom 80 kilometrov, vybavený solárnym pohonom, ktorý by ľudstvo navádzal k preletom vo vzdialenosti 15 až 25 tisíc kilometrov od Zeme. Posúvanie Zeme by si podľa odhadov vyžiadala najmenej 6000 preletov.
Ak by tento plán nevyšiel, všetka voda sa podľa NASA vyparí aj spolu s atmosférou do vesmíru. A Slnko by planétu nakoniec pohltilo, píše portál Novinky.cz.
Treba však poznamenať, že akákoľvek chyba pri "sťahovaní" by sa mohla skončiť apokalypsou. Navyše posúvanie preletmi by spôsobilo prílivové vlny desaťkrát väčšie ako spôsobuje 384 403 kilometrov vzdialený Mesiac. Navyše cieľová zóna v oblasti obežnej dráhy Marsu vyvoláva otázky, ako sa viac planét na podobnej orbite okolo Slnka znesie.
Odhady, ako dlho by trvalo tento projekt naplniť, sa pohybujú na úrovni 40 miliónov rokov. Experti ale tvrdia, že by to stálo za to. Posúvaním k Marsu by totiž život na Zemi dostal šancu na ďalších päť miliárd rokov, ktoré by bez neho inak nemal.
O pláne na presťahovanie Zeme sa prvýkrát hovorilo v roku 2001, kedy ho rozpracovali trojica vedcov z NASA - Don Korycansky, Gregory Laughlin a Fred Adams. Táto myšlienka je vzhľadom na silnejúcu aktivitu Slnka stále aktuálnejšia.
