PASADENA - NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) uverejnila prvé fotografie pristátia americkej sondy novej generácie Curiosity, ktorá má na červenej planéte pátrať po stopách života. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Prvé obrázky z pristátia, ktoré vedci prirovnali k siedmim minútam strachu, ukazujú podľa vyjadrenia NASA priam gymnastický zostup sondy a dokonalé pristátie. Niekoľko minút po tom, ako pristávací signál dosiahol Zem, odoslala Curiosity prvé čiernobiele snímky z miesta pristátia, na ktorých je vnútro krátera a tieň tvorený popoludňajším Slnkom.
Raketa s prieskumným vozidlom vyštartovala 26. novembra 2011 z Mysu Canaveral na Floride. Celý projekt bude americkú vesmírnu agentúru NASA stáť dovedna 2,5 miliardy dolárov.
Komplikovaný pristávací manéver, ktorý NASA použila po prvý raz, sa podľa plánu zavŕšil v pondelok krátko po 07.30 h SELČ. Vozidlo zostúpilo na povrch Marsu za pomoci padáka a sofistikovaného raketového "žeriavu", z ktorého bolo pomocou kábla spustené priamo na kolesá.
Technici a vedci v riadiacom centre v kalifornskej Pasadene privítali úspešný zostup nadšeným aplauzom. NASA propagovala dramatické pristátie aj prostredníctvom videohry a organizovala jeho sledovanie v priamom prenose po celých Spojených štátoch. Veľké obrazovky sa nachádzali aj na námestí Times Square v New Yorku. Manéver monitorovali viaceré sondy operujúce na obežnej dráhe Marsu.
Prezident USA Barack Obama povedal o úspešnom pristátí, že ide o "bezprecedentný úspech technológie, ktorý bude slúžiť ako zdroj národnej pýchy dlho do budúcnosti".
Robotické vozidlo na atómový pohon s hmotnosťou 900 kilogramov je dosiaľ najväčšie a najmodernejšie, aké ľudstvo vyslalo do vesmíru. Má 17 kamier, robotické rameno a desať vedeckých zariadení, vrátane chemických laboratórií, na analýzu odobratých vzoriek.
Misia Curiosity, s oficiálnym názvom Mars Science Laboratory (MSL), nadviaže na zistenia predchádzajúcich sond o výskyte vody a za úlohu má určiť, či na planéte existovali niekedy oblasti vhodné pre život.
Curiosity bude pracovať na Marse minimálne dva pozemské roky. V oblasti veľkého impaktného kráteru Gale bude pátrať po uhlíku a ďalších prvkoch potrebných na existenciu života. Bude tiež skúmať povrchové minerály s cieľom zistiť, ako sa menili podmienky na planéte v priebehu jej vývoja.
