SOFIA - Vedci z Oxfordskej univerzity prišli s dôkazmi podporujúcimi teóriu, že článok prsta pravej ruky a ďalšie ľudské pozostatky, ktoré našli pod podlahou kostola v Bulharsku, by mohli patriť Jánovi Krstiteľovi.
Relikvie objavili pred dvoma rokmi v malej alabastrovej schránke na bulharskom čiernomorskom ostrove Sveti Ivan. Zahŕňajú aj ľudský zub, časť lebky a tri zvieracie kosti.
Tím výskumníkov z Oxfordskej univerzity kosti analyzoval a datoval článok prsta do prvého storočia nášho letopočtu. Dátum sa teda zhoduje s prameňmi, podľa ktorých Ján Krstiteľ v tejto dobe skutočne žil. Ďalšou analýzou prispeli aj vedci z Kodaňskej univerzity, ktorí skúmali DNA nájdených kostí. Podľa ich záverov ostatky patrili jednému jedincovi, zrejme mužovi, z rodiny v oblasti dnešného Blízkeho východu, kde sa Ján Krstiteľ podľa všetkého zdržiaval.
Hoci tieto vedecké závery nič s konečnou platnosťou nedokazujú, zároveň nevylučujú teóriu vyslovenú bulharskými archeológmi, ktorí pozostatky pri výkopoch našli. V blízkosti nich ležala aj malá schránka vyrobená z tvrdeného sopečného popola. Obsahovala zápisky v gréčtine viažuce sa k Jánovi Krstiteľovi a dňu, keď kresťania oslavujú jeho narodenie - 24. júna.
Mnoho miest na svete tvrdí, že má ostatky tohto svätého, vrátane Veľkej mešity v Damašku, kde je údajne jeho hlava. Pravú ruku, ktorou mal tento prorok pokrstiť Ježiša na brehu rieky Jordán, zas údajne vlastní hneď niekoľko inštitúcií vrátane srbského ortodoxného kláštora v Čiernej hore.
