LONDÝN - Britskí vedci prišli na spôsob, ako šeroslepým myšiam umožniť videnie v slabom svetle. Až časom sa však ukáže, či bude zdravé fotoreceptorové bunky možné injekčne aplikovať i do ľudskej sietnice.
Výskumníkov z Inštitútu oftalmológie na University College London momentálne teší najmä to, že tieto bunky nielenže dokázali prežiť a integrovať sa, ale tiež vytvoriť si spojenie s mozgom potrebné na prenos vizuálnej informácie. V tomto výskume sa síce zamerali konkrétne na vyliečenie šeroslepoty, no transplantácia by mohla pomôcť napríklad i ľuďom trpiacim rozšírenou makulárnou degeneráciou.
Šeroslepotu spôsobuje nedostatok fotoreceptorových buniek zvaných tyčinky, ktoré reagujú i na veľmi malé množstvo svetla. Myši mávajú okolo troch až štyroch miliónov tyčiniek, pričom pokusné zvieratá nemali žiadne. Vedci im implantovali 200-tisíc tyčiniek, ktoré získali z očí zdravých mladých myší, a čakali, kým sa adaptujú. Po niekoľkých týždňoch nasledovali testy, pri ktorých sa ukázalo, že zvieratá po zákroku reagovali na stimuláciu slabým svetlom.
Hlavný test sa uskutočnil v úplnej tme. Pred zákrokom vedci naučili šeroslepé myši za svetla pomocou značky nájsť cestu ku skrytej plošine na konci bazéna. V tme ju však pre svoju poruchu nevideli a len plávali dookola. Po tom, ako absolvovali transplantáciu, štyri z deviatich zvierat značku rozoznali aj v tme a plávali priamo k nej. Šlo práve o tie myši, u ktorých prežilo viac ako 25-tisíc injekčne aplikovaných buniek. To znamená, že videnie v šere je podmienené istým minimálnym počtom tyčiniek.
V budúcnosti vedci dúfajú, že sa im podarí liečiť ľudskú šeroslepotu prostredníctvom buniek zdravých dospelých ľudí alebo embryonálnych zárodočných buniek. "Dokážeme vypestovať fotoreceptorové bunky zo zárodočných buniek. Teraz zisťujeme, či sa nám ich podarí transplantovať," uviedol oftalmológ Robin Ali, ktorý sa na výskume podieľal. "To je dôležitý krok pre ich klinickú aplikáciu," dodal. Vedcov tiež čaká náročný pokus o transplantáciu ďalších fotoreceptorových buniek - čapíkov, ktoré zodpovedajú za farebné videnie. Štúdiu zverejnil časopis Nature.
