PRAHA - Smrť nacistického vodcu Tretej ríše Adolfa Hitlera je už po desaťročia zdrojom špekulácií. Niektorí stále neveria, že na sklonku druhej svetovej vojny spáchal spolu so svoju ženou Evou Braunovou samovraždu, ale vraj mohol uniknúť alebo padnúť do zajatia Sovietom. Objasniť tieto záhadné okolnosti by mali spomienky ženy, ktorá sa sama zúčastnila identifikácie jeho tela.
Jelena Kaganová (vtedy 25-ročná) pôsobila v 1945 ako vojnová tlmočníčka, ktorá so sovietskou armádou prešla až do Berlína, kde sa stala členkou skupiny, ktorá pátrala po Adolfovi Hitlerovi, podieľala sa na objavení jeho obhorenej mŕtvoly, zisťovaní okolností jeho smrti a nakoniec aj na identifikácii. Po vojne prijala literárne meno Rževská a vyše šesťdesiat rokov píše o tom, čo sama prežila. Naposledy si zaspomínala v roku 2007 v knihe Zápisky vojnovej tlmočníčky.
Podľa jej slov pátranie prebiehalo v napätej atmosfére. Objavovali sa senzačné aj protichodné údaje. Hitler unikol s pilotkou Reitschovou tri dni pred pádom Berlína lietadlom, alebo utiekol z mesta podzemnými chodbami a teraz sa skrýva v "nedobytnej" juhotirolskej pevnosti. Objavila sa tiež záhada s údajným Hitlerovým dvojníkom, hoci diktátor v skutočnosti žiadneho nemal.
"V našej 3. údernej armáde sa pátracích akcií v kauze Hitler ujal plukovník Gorbušin," vysvetľuje Rževská. "Bola to naša iniciatíva zdola. Úlohu nájsť Hitlera nám nikto neprikázal. Bola to posledná úloha vojny, ktorá sa vznášala v samotnom berlínskom vzduchu."
K objaveniu mŕtvoly 4. mája 1945 napomohla šťastná náhoda. Skupina rozviedčikov prišla so svojím veliteľom ešte raz do záhrady ríšskeho kancelára, aby si pozrela miesto, kde bol nájdený Goebbels. Jeden z vojakov si všimol kráter po leteckej pume asi tri metre vľavo od vstupných dverí. Hlina v ňom bola kyprá, ako by ju tam niekto nasypal celkom nedávno. Zoskočil dolu, hlina pod jeho váhou zosadla a zrazu sa z nej čosi vynorilo.
Chvíľku hrabali a zistili, že ide o dve spálené mŕtvoly - ženskú a mužskú. Vytiahli ich von. Hitlera v obhorenom mužovi nespoznali, provizórny hrob zahádzali a odišli. "Našťastie ale správa o dvoch ohorených mŕtvolách v pumovom lieviku predsa len presiakla tam, kam mala," píše vo svojej knihe Rževská. Vojaci sa na druhý deň vrátili a okrem oboch mŕtvol našli po ďalšom prehrabaní krátera ešte dvoch psov.
Nález na záhrade kancelára sa neutajil a noviny spojeneckých okupačných vojsk prichádzali s bombastickými titulkami: Rusi našli Hitlerovu mŕtvolu! "U nás sa ale stalo niečo nepochopiteľné," spomína Rževská. "Všetci dostali rozkaz: Hľadajte Hitlera! A začalo falošné pátranie a akési maskovanie toho, že už bol nájdený. "
Skupina vojenských lekárov zatiaľ vykonala expertízu oboch tiel. V protokole sa uvádzalo, že "smrť nastala v dôsledku otravy kyanidom". Pri pitve Hitlerovho tela sa ukázalo, že sa v dobrom stave uchovali obe čeľuste aj so zubami. To predstavovalo nezvratný dôkaz Hitlerovej smrti, pretože na svete neexistujú dvaja ľudia, ktorí by mali absolútne rovnaký chrup.
"Pred nami vyvstala úloha za každú cenu objaviť a nájsť Hitlerových zubných lekárov," poznamenáva Rževská, ktorej sa spolu s Gorbušinom podarilo už 9. mája nájsť v zničenom Berlíne Käthe Heusermannovú, asistentku Hitlerovho stomatológa. Bola jediným človekom, ktorý poznal a pamätal si všetky zvláštnosti diktátorovho chrupu.
Jej údaje sa presne kryli s pitevným nálezom a nakoniec aj s röntgenovými snímkami, ktoré s jej pomocou našli v podzemí. K preukázateľnej rekonštrukcii Hitlerovej smrti však ešte potrebovali svedectvo účastníka alebo svedka spaľovania Hitlera.
Chýbajúcim článkom sa stali údaje esesáka z osobnej Hitlerovej ochranky, ktorý vypovedal, že mal 30. apríla strážnu službu a videl, ako z núdzového východu Hitlerov osobný pobočník Günsche a jeho komorník Ling vynášajú vodcovu mŕtvolu a kladú ju dva-tri metre od východu. Potom sa vrátili a o pár minút priniesli aj mŕtvolu Evy Braunovej, ktorú položili hneď vedľa. Kúsok od tiel už stáli dva kanistre s benzínom, ktorými Günsche s Lingom oboch poliali a potom ich zapálili.
O niekoľko dní bola na štáb frontu a odtiaľ hore odoslaná správa o preukázateľnej rekonštrukcii vodcových posledných hodín a nespochybniteľná identifikácia mŕtveho Adolfa Hitlera. Namiesto pochvaly sa však stalo niečo iné. Už 18. mája 1945 prišiel z hlavného štábu generál sa Stalinovým pokynom, aby preveril všetko, čo sa týka Hitlerovej smrti. Krátko nato si Stalin povolal Gorbušina do Moskvy. Nesmel sa vzdialiť z hotela a musel čakať na jeho telefonát.
Nedočkal sa, ale namiesto toho si ho pozval minister vnútra Abakumov, ktorý mu povedal: "Súdruh Stalin sa zoznámil s celým priebehom vyšetrovania aj s dokumentáciou týkajúcou sa nájdenia Hitlera a nemá k vám žiadne otázky. Prípad týmto púšťa zo zreteľa. Povedal ale: oznamovať nič nebudeme. V kapitalistickom obkľúčení zostávame ďalej."
Jelena sa v októbri 1945 vrátia do Moskvy. "Vlastné mlčanie ma ťažilo, lenže všetky tie fakty sa dostali do kategórie štátnych tajomstiev, ktorých vyzradenie sa trestalo 7 až 15 rokmi väzenia," poznamenala v závere svojej knihy. Fakt, že Hitlerovu mŕtvolu objavila a identifikovala sovietska strana, sa dlho tajil. Rževská o jeho smrti písala v časopise Znamja v roku 1955, ale pasáže o objavení mŕtvoly, jej skúmaní a identifikácii nesmeli byť zverejnené.
