FUKUŠIMA/PRAHA - Dnes ubehol presne rok od ničivého zemetrasenia a následnej vlny cunami, ktoré spustošili Japonsko a tisícky obyvateľov pripravili o život Prinášame vám základné údaje o prírodnej katastrofe, ktorá uvrhla krajinu do najväčšej krízy od druhej svetovej vojny.
Čas a miesto:
11. marca 2011 o 14:46 miestneho času (6:46 SEČ) postihlo severovýchod Japonska zemetrasenie o sile 9,0 stupňa Richterovej stupnice. Išlo o najväčšie zaznamenané otrasy v histórii krajiny vychádzajúceho slnka a piate najsilnejšie zemetrasenie na svete od roku 1900. Ohnisko sa nachádzalo v oceáne 130 kilometrov východne od prístavu Sendai v hĺbke 32 kilometrov.
Cunami:
Zemetrasenie vyvolalo miestami až 20-metrovú vlnu cunami, ktorá zničila stovky kilometrov východného pobrežia v regióne Tóhoku na najväčšom japonskom ostrove Honšú. K najviac postihnutým patrili prefektúry Iwate, Fukušima a Mijagi, kde prílivová vlna doputovala až 10 kilometrov hlboko do vnútrozemia.
Obete:
Podľa oficiálnych štatistík zahynulo 15 800 ľudí, 3300 osôb je nezvestných a vyše 5000 ľudí utrpelo zranenia.
Jadrová katastrofa:
Vlny cunami výrazne narušili chod troch jadrových elektrární (Fukušima 1, Fukušima 2 a Tokai). Najhoršia situácia vznikla v prvej menovanej, kde bol z prevádzky vyradený chladiaci systém, roztavila sa väčšina palivových tyčí a došlo k úniku značného množstva radiácie. Haváriu označili najvyšším siedmym stupňom stupnice INES a spolu s Černobyľom sa zapísala ako najvážnejšia jadrová katastrofa v dejinách. Až v decembri sa odborníkom podarilo schladiť reaktory natoľko, že už z nich neunikalo významné množstvo radiácie.
Únik radiácie:
V júni bola nameraná rekordná úroveň radiácie v budove prvého fukušimského jadrového reaktora 4000 milisievertov za hodinu, priemerné prírodné ožiarenie človeka za rok je pritom zhruba 3,2 milisievertu. Rádioaktivita sa v oblastiach okolo poškodenej elektrárne objavila okrem pitnej a morskej vody tiež v ryži, mäse, mlieku, ovocí a zelenine a Japonci stratili vieru v bezpečnosť výrobkov pochádzajúcich z okolia Fukušimy. Tokio zároveň bezprostredne po jadrovej kríze uvoľnilo normy na výskyt radiácie v potravinách, kvôli tlaku verejnosti ale od apríla limity opäť päťnásobne sprísni.
Škody:
Tretiu najväčšiu ekonomiku sveta postihla najhoršia kríza od druhej svetovej vojny. Náklady na obnovu krajiny vláda vyčíslila na 190 až 310 miliárd dolárov (140 až 229 miliárd eur), čo z japonského nešťastia robí najnákladnejšiu prírodnú katastrofu v histórii.
Ostatné:
- Evakuovaných muselo byť viac ako 300 000 ľudí, okolo 4 miliónov domácností sa ocitlo bez elektriny a 1,5 milióna rodín bojovalo s výpadkom dodávok vody.
- Zničených bolo vyše 330 000 budov, 2000 komunikácií, takmer 60 mostov a 25 železničných trás na celom východnom pobreží Honšú od Čiby po Aomori.
- Ostrov Honšú sa vďaka zemetraseniu posunul o 2,4 metra východným smerom.
- Katastrofa otriasla zložením japonskej vlády. Premiér Naoto Kan rezignoval po tom, čo sa na jeho hlavu zniesla vlna kritiky kvôli spôsobu, ako orgány na krízu reagovali.
- Okolo elektrárne Fukušima 1 bolo vyhlásené 20-kilometrové pásmo, kde platí zákaz vstupu.
- V dôsledku havárie mnohé krajiny vykonali kontrolu svojich jadrových zariadení a prehodnotili jadrovú politiku. Napríklad Nemecko rozhodlo o uzavretí všetkých nukleárnych zariadení do roku 2022. Ukončiť prevádzku v piatich svojich jadrových prevádzkach chce do roku 2034 aj Švajčiarsko.
