SAN ANTONIO - Sto rokov po potopení Titanicu vedci našli neočakávaného vinníka katastrofy: Mesiac. Neobvyklá konštelácia podľa nich vytvorila silný príboj, ktorý umožnil, aby sa do Atlantického oceánu dostalo nezvyčajne mnoho veľkých ľadovcov.
Je všeobecne známe, že transatlantický parník sa potopil po zrážke s ľadovcom. "Lunárne spojenie však môže vysvetliť, ako sa nezvyčajne veľký počet ľadovcov dostal do dráhy Titanicu," povedal Donald Olson, fyzik Texaskej štátnej univerzity, ktorého tím forenzných astronómov skúmal rolu Mesiaca.
Odvtedy, čo sa Titanic ráno 15. apríla 1912 potopil, pričom zahynulo 1517 ľudí, výskumníci sa čudovali, že skúsený kapitán Edward Smith zjavne ignoroval varovné signály o prítomnosti ľadovcov.
Grónske ľadovce, ktoré potopili Titanic, zvyčajne uviaznu v plytkých vodách pri Labradore a Newfoundlande a v ceste na juh pokračujú až po tom, čo sa roztopia dostatočne na to, aby sa dostali opäť na hladinu, alebo ich uvoľní vysoký príliv, povedal Olson.
Olsonov tím sa zaoberal úvahami oceánografa Fergusa Wooda, podľa ktorého dostatočne veľký príliv mohol vyvolať nezvyčajne tesný oblet Mesiaca okolo Zeme v januári 1912, čím sa ľadovce v plnej veľkosti dostali ďaleko na juh.
K mimoriadne zriedkavej udalosti došlo 4. januára 1912, keď sa Mesiac a Slnko dostali do jednej línie, čo ešte viac zintenzívnilo slapové javy. Mesiac sa k Zemi priblížil najviac za 1400 rokov, v čase splnu a okrem toho sa predchádzajúci deň Zem v rámci roku 1912 najviac priblížila k Slnku.
"Táto konfigurácia maximalizovala slapové sily pôsobiace na oceány," povedal Olson. Jeho tím vyrátal, že aby sa ľadovce dostali do trasy Titanicu, od Grónska sa museli odtrhnúť práve v januári 1912.
