CANBERRA - Experiment Queenslandskej univerzity v austrálskom Brisbane s odkvapkávajúcou smolou je asi najdlhší a najnudnejší vedecký pokus na svete. Fyzik Thomas Parnell sa v roku 1927 rozhodol, že dokáže viskozitu stromovej smoly pri izbovej teplote. Od tej doby z pokusného lievika naplneného miazgou odkvaplo "závratných "osem kvapiek.
Na dnešnú dobu trochu zdĺhavý experiment začal pred 85 rokmi Parnell tým, že do lievika, ktorý bol zospodu uzavretý, nalial horúcu živicu. Po troch rokoch výtokovú rúrku otvoril, aby študentom ukázal, aká je miazga lepkavá. A skutočne, po ďalších ôsmich rokoch - teda v roku 1938 - sa z nej oddelila prvá kvapka.
Odvtedy sa táto "akcia" opakovala ešte sedemkrát. Experiment však celý čas sprevádzala - smola. V momentoch odkvapnutia totiž pri tom nikdy nikto nebol. Nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že pred rokmi k lieviku nainštalovali webovú kameru. Lenže tá zrovna ako naschvál pri poslednej kvapke v roku 2000 nefungovala.
A tak nezostáva nič iné než dúfať, že budúca kvapka už zvedavým očiam priaznivcov vedy neunikne. Priebeh pokusu vraj môžu sledovať nepretržite na internete, ale dnes služba nebola dostupná. John Mainstone, ktorý na projekt dohliada, očakáva ďalšie odkvapnutie na budúci rok.
Pre tých, ktorí napínavý moment opäť prešvihnú, má vedec útechu. V lieviku je vraj dosť smoly najmenej na ďalších 100 rokov.
