AUCKLAND - Vedecká štúdia preukázala, že sa postupne výška, v ktorej sa nachádzajú mraky, sa postupne znižuje. Odborníci sa domnievajú, že tak Zem možno reaguje na globálne otepľovanie, a že by to mohlo mať vplyv na ďalší vývoj klímy.
Vedci z University of Auckland na Novom Zélande analyzovali informácie o najvyšších výškach, v ktorých sa tvoria mraky za posledných desať rokov. Dáta snímal spektrometer NASA od marca 2000 do februára 2010.
Štúdia, ktorú nedávno publikovali v odbornom časopise Geophysical Research Letters, odhalila, že priemerná najvyššia výška mrakov klesla za dekádu o jedno percento, teda asi o 100 až 130 stôp.
Vedúci výskumu Roger Davies uviedol, že sledované obdobie je síce príliš krátke, aby sa z toho dali robiť definitívne závery, spomínané zistenia ale podľa neho naznačujú, že sa možno deje niečo vážne. Čo to znamená pre globálnu klímu, by malo potvrdiť dlhodobejšie pozorovanie.
Konzistentné znižovanie výšky mrakov by našej planéte umožnilo sa efektívnejšie ochladzovať, teploty na povrchu Zeme by klesali a potenciálne by sa tak spomalili účinky globálneho otepľovania.
"Nevieme presne, čo spôsobuje klesanie výšky oblakov," povedal Davies. "Ale musí to mať čo do činenia so zmenou cirkulácie, ktorá vedie k formovaniu mračien vo vysokých nadmorských výškach."
NASA spektrometer bude pokračovať v zbieraní dát aj po zvyšok tohto desaťročia a vedci z Daviesovho tímu chcú starostlivo sledovať, či výška mrakov bude mať aj naďalej klesajúcu tendenciu
