CAMBRIDGE - Planéta Zem chudne aj napriek tomu, že každý rok dopadá na jej povrch 40 000 ton vesmírneho prachu. Strata v hmotnosti predstavuje 50 tisíc ton. Tvrdia to aspoň Chris Smith a Dave Ansel z Cambridgskej univerzity, ktorí vykonali celoplanetárny audit a prekvapivý výsledok zverejnili vo vysielaní BBC.
Prach, ktorý na našu planétu neustále dopadá, predstavuje odpad po sformovaní slnečnej sústavy zachytávaný pozemským gravitačným poľom. Tento prírastok predstavuje 40 000 ton, avšak obaja fyzici upozorňujú, že za rok Zem stratí vyše 90 000 ton vo forme vodíka a hélia, prvkov, ktoré sú tak ľahké, že ľahko unikajú z atmosféry, pretože ich gravitácia neudrží.
Stratu hmoty nevyvažuje ani drobný prírastok, ktorý podľa NASA vzniká v súvislosti s globálnym otepľovaním, kedy vyššia teplota v súlade so zákonmi termodynamiky navyšuje hmotu o 160 ton ročne. Na druhej strane zemské jadro postupne chladne. S tým súvisiaca strata hmoty však každoročne predstavuje len 16 ton.
Úbytok 50 000 ton znie pomerne hrozivo, ale v skutočnosti predstavuje 0,000000000000001% (stotina bilióntiny percenta) zemskej hmoty. Nehrozí tak, že by sa ľuďom Zem rozplynula pod nohami.
Svoju úlohu v konečných počtoch tak nezohráva pribúdajúci počet jedincov ľudského druhu, alebo množstvo satelitov a rakiet, ktoré ľudstvo vypúšťa na obežnú dráhu, pretože nakoniec aj tak väčšinou zhoria v atmosfére a ich trosky dopadnú na povrch. Ľudstvo i všetko, čo vytvára, vzniká aj tak len z toho, čo už na Zemi je.
Chudnutie planéty ale má aj jeden kritický moment. Okrem úbytku vodíka, ktorého je na Zemi nadbytok, mizne každoročne do vesmíru aj 1600 ton hélia. A to je vzácny, inertný prvok, ktorý ľudstvo využíva. Jeho zásoby sú pritom obmedzené a jeho každoročný únik do vesmíru predstavuje už 0,00052% z jeho celkových pozemských zásob. Nepoužíva sa pritom len na plnenie balónikov, ale aj v pokročilých technológiách - napríklad pri chladení supravodivých magnetov.
