LONDÝN - Ďalšia doba ľadová by podľa vedeckých prepočtov mala začať najneskôr o 1500 rokov, kvôli vysokej koncentrácii emisií v ovzduší sa vraj ale tak nestane. Píše o tom dnes spravodajský server BBC s odvolaním sa na článok v časopise Nature Geoscience.
Posledná doba ľadová skončila zhruba pred 11 500 rokmi. Experti teraz s využitím údajov o obežnej dráhe Zeme a iných dát našli v histórii medziľadové obdobie, ktoré sa najviac podobá tomu súčasnému. Ďalšia doba ľadová by tak podľa nich mala nastúpiť počas nasledujúcich 1500 rokov. Exhalácie skleníkových plynov, ktoré otepľujú atmosféru našej planéty, ale jej príchod údajne nedovolia.
Tím vedcov pod vedením Lukea Skinnera uviedol, že aby mohlo dôjsť k zaľadneniu, musela by koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší klesnúť pod 240 častíc na milión (ppm). Súčasná hodnota sa ale pohybuje okolo 390 ppm. Výskumníci už skôr povedali, že aj keby boli emisie okamžite zastavené, ich koncentrácia by zostala zvýšená minimálne ďalších 1000 rokov. Teplo pohltené oceánmi by navyše naďalej malo potenciál spôsobiť topenie značnej časti polárneho ľadu a stúpanie hladiny morí.
Odporcovia obmedzovania emisií novú štúdiu vítajú ako dôvod, prečo sa vypúšťaním skleníkových plynov nemáme znepokojovať, ale naopak ich podporovať. "Musíme sa spoliehať na udržateľný skleníkový efekt, aby sme zachovali súčasnú priaznivú svetovú klímu. To zahŕňa aj vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry, proti čomu sa chybne stavajú ekológovia," napísali astronómovia Freda Hoylea a Chandry Wickramasinghea v štúdii z roku 1999.
