LONDÝN - Vedci objavili jeden z dôvodov, prečo si optimisti zachovávajú pozitívny názor aj napriek tomu, že skutočnosť je opačná. Mozog totiž veľmi dobre spracováva dobré správy o budúcnosti. Niektorí ľudia dokonca čokoľvek negatívneho prakticky ignorujú a udržujú si pozitívny pohľad na svet, uvádzajú autori štúdie uverejnenej v odbornom časopise Nature Neuroscience a dodávajú, že optimizmus má veľký pozitívny vplyv na zdravie.
Zo štúdie vedcov z University College London vyplýva, že okolo 80 percent ľudí sú optimisti, aj keď sa sami za takých nepovažujú.
Odborníci hodnotili u 14 ľudí úroveň ich optimizmu a testovali ich scannerom na mozog. Predložili im 80 "zlých správ" - týkajúcich sa okrem iného rozvodu alebo rakoviny - a opýtali sa ich, s akou pravdepodobnosťou táto skutočnosť nastane. Potom im povedali, ako reálne je to v skutočnom živote. Na konci sedenia sa ich znova opýtali, ako vidia pravdepodobnosť. Pri odpovediach sa prejavil značný rozdiel v počte optimistov v závislosti na tom, či skutočnosť bola dobrá alebo zlá správa.
Vedúca výskumu Tali Sharotová napríklad pri rakovine stanovila pravdepodobnosť jej vzniku na 30 percent.
Ak si opýtaný na začiatku myslel, že toto riziko je 40 percent, na konci experimentu znížil vlastné riziko zhruba na 31 percent. Ak však pacienti pôvodne považovali riziko za desaťpercentné, zvýšili ho na konci pokusu len mierne, "pripustili ho len trochu, ale nie veľmi".
Keď bola správa pozitívna, u všetkých ľudí zaznamenali viac aktivity v prednom mozgovom laloku, ktorý je spojený so spracovávaním omylov. V prípade negatívnej informácie najoptimistickejší ľudia mali najmenej aktivity v čelných lalokoch, zatiaľ čo najmenej optimistickejší ľudia jej mali najviac. To znamená, že mozog si vyberá, ktorú informáciu má počúvať.
"Informácie o tom, že fajčenie zabíja ľudí, nefunguje, pretože ľudia si myslia, že u nich je riziko rakoviny nízke," povedala Sharotová. "Je to veľmi fascinujúca práca mozgu. Poukazuje na to, čo je vo vede o nervovom systéme stále zrejmejšie, a to, že veľká časť mozgových funkcií podieľajúcich sa na rozhodovaní spočíva v testovaní a rozlišovaní predpovede a skutočnosti. V podstate všetci ľudia sú 'vedci '," usudzuje Chris Chambers z univerzity v Cardiffe.
"Napriek tomu, ako dômyselné sú nervové siete, je poučné vidieť, ako mozog bez ohľadu na dôkazy niekedy prináša falošnú a príliš optimistickú odpoveď. Optimizmus má zrejme veľmi dobrý vplyv na zdravie," dodal.
