PASADENA – Vedci zistili, že šesť nedávno pozorovaných mimoriadne svietivých supernov, čiže hviezdnych výbuchov v trpasličích galaxiách, predstavuje dosiaľ neznámu kategóriu tohto javu.
Na začiatku bol objav najjasnejšej supernovy v roku 2007, o ktorý sa zaslúžil vtedy ešte doktorand Robert Quimby s kolegami. V maxime svietivosti bola stomiliardkrát jasnejšia ako naše Slnko a desaťkrát jasnejšia ako ostatné supernovy. Dostala názov 2005ap. Mala zvláštne spektrum. Okrem iného neobsahovalo vodík, najbežnejší prvok vo vesmíre.
Zhruba v tom istom čase objavil iný tím Hubblovým kozmickým ďalekohľadom ďalšiu čudnú supernovu, označenú SCP 06F6. Na prvý pohľad sa však nejavila ako príbuzná 2005ap.
Počiatočná odlišnosť 2005ap a SCP 06F6 vyplynula z obrovskej vzdialenosti týchto javov: v prvom prípade to bolo tri miliardy svetelných rokov, v druhom osem miliárd svetelných rokov, čo ovplyvnilo vzhľad spektra.
Štyri novoobjavené supernovy ležia vo vzdialenostiach medzi spomenutými hodnotami a tak svojimi pozorovanými vlastnosťami premostili 2005ap a SCP 06F6.
Podstata výbuchov nového typu supernov je však nejasná. Sú veľmi svietivé, na viditeľnom povrchu veľmi horúce (10.000-20.000 Kelvinov), ich obal sa rozpína rýchlosťou 10.000 kilometrov za sekundu, neobsahujú vodík a ich jas slabol až 50 dní, čo je oveľa dlhšie, ako pri dosiaľ známych supernovách, kde hrá kľúčovú úlohu rádioaktívny rozpad.
Predbežné vysvetlenia sa zameriavajú na mimoriadny jas. Prvé hovorí o pulzujúcej veľmi masívnej hviezde (90-130 hmotností Slnka). Pulzáciami odvrhla vonkajšie vodíkové vrstvy, ktoré potom zohriala a "rozsvietila" energia výbuchu.
Druhé vysvetlenie uvažuje o zvyšku supernovy, ktorým je rýchlo rotujúce, silne zmagnetizované husté hviezdne teleso, tzv. magnetar. Jeho rotácia sa brzdí kontaktom magnetického poľa s časticami vyvrhnutými pri výbuchu a uvoľnená energia takisto "rozsvecuje" tento materiál.
