BRATISLAVA - Odborníkom z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) sa podarilo udržať atómy antivodíka približne 16 minút. Ide o veľmi významný krok vpred oproti minulému roku, keď sa im zrkadlovú časticu normálneho vodíka podarilo zachytiť na nanajvýš zlomok sekundy.
Výskumníci pre magazín Nature Physics uviedli, že vďaka tomuto pokroku budú môcť antihmotu skúmať detailne, čo im môže pomôcť pochopiť, prečo vesmír tvorí z väčšej časti normálna hmota a nie jej opak.
Hmota a antihmota sú rovnaké s výnimkou elektrického náboja, ktorý je u nich opačný. Pri ich vzájomnom strete dochádza k ich zániku. Podľa teórie pri takzvanom Veľkom tresku sa malo vytvoriť rovnaké množstvo hmoty aj antihmoty, avšak vo vesmíre nakoniec prevládla hmota.
"V porovnaní s tým, čo sme zverejnili minulý november, sme zlepšili efektivitu zachytávania antihmoty do takzvaných magnetických pascí," uviedol Jeffrey Hangst, ktorý pracuje v laboratóriu CERN vo Švajčiarsku v programe spolupráce Alpha. "Uskutočneniu týchto výskumov určite pomôže, keď budeme mať viac atómov, a my sme dosiahli asi päťnásobné zlepšenie. Predtým sme oznámili, že sme zachytili 38 atómov; teraz sme ich skúmali asi 300, ktoré sme udržali niekoľko minút," povedal vedec.
Fyzikálne laboratóriá, ako tie, ktoré má CERN, dokážu vyrobiť častice antihmoty bežne, ale až doteraz mali problém tento materiál udržať, nakoľko sa vždy okamžite anihiloval, teda zanikol, pri kontakte s klasickou nádobou vyrobenou z normálnej hmoty. Vedci z programu Alpha však vyvinuli chladiace, vákuové, magnetické fľaše, ktoré im umožňujú uzavrieť častice antivodíka a predĺžiť čas, kým nastane ich anihilácia. Pôvodný čas - asi dve desatiny sekundy - sa tímu podarilo predĺžiť viac než 5-tisíckrát. Výsledkom je, že to umožní antičasticiam upokojiť sa do ich základného stavu.
Alpha tím teraz plánuje použiť mikrovlny na preskúmanie vnútornej štruktúry atómov antivodíka. Okrem toho chce pozorovať, ako sa tieto častice správajú v gravitačných poliach, ktoré existujú v našom "normálnom" vesmíre.
