BUKUREŠŤ - Diery v asfalte, plastové fľaše váľajúce sa po zemi alebo prerušenie dodávok teplej vody sú problémy, na ktoré narazia skôr či neskôr všetci obyvatelia Bukurešti, napísal internetový portál verticalnews.com.
Sú aj štvrte, kde rady domov nie sú oddelené od vyasfaltovanej ulice alebo od zablatených ciest. Neexistuje kanalizácia, a tak ľudia chodia vykonávať potrebu za drevené fošne postavené na zadných dvoroch. Miesto vody z vodovodu ľudia čerpajú vodu zo studní. Všetkej biede dominujú hromady za obytnými blokmi alebo niekedy priamo na hlavných triedach.
V niektorých častiach rumunskej metropoly žijú ľudia skoro ako v stredoveku: bez kanalizácie, tečúcej vody alebo asfaltových ciest. Niekedy by boli situácie, ako ich opisujú ľudia, zábavné, keby neboli tak dramatické. Napríklad niektoré domy sú napojené na vodovody, ale načo im to je, keď nemajú kanalizáciu. Ľudia by sa radi okúpali vo vani, keby ale nemuseli potom vynášať vodu vo vedrách von k najbližšiemu kanálu. Potom im nezostáva, než sa umývať len v lavóre.
Iní zase majú kanalizáciu, ale nie sú napojení na verejnú vodovodnú sieť. Musia pre vodu do studne. V roku 2007 vykonali zdravotnícke orgány v Bukurešti analýzu vody v 60 studniach na rôznych miestach. Výsledky boli dosť znepokojujúce: vo všetkých vzorkách prekračovala hladina dusitanov prípustnú hranicu 50 mg na liter. V 88 percentách prípadov bola táto hranica prekročená dokonca niekoľkokrát.
Kvalita života v Bukurešti nie je vôbec dobrá, dokonca sa zhoršuje. V roku 2001 bola rumunská metropola na 84. mieste rebríčku krajín, ktoré hodnotila konzultantská spoločnosť Mercer, ale v roku 2009 klesla na 108. miesto. Tým obsadila predposledné miesto v Európskej únii pred bulharskou Sofiou. Spoločnosť hodnotila 39 ukazovateľov, medzi nimi zločinnosť, znečistenie, prístup k pitnej vode, kanalizácii a elektrine, verejnej doprave a infraštruktúru.
Znečistenie mesta sa hodnotilo aj na základe výsledkov štúdie mimovládnej organizácie Ecopolis, ktorá sa zamerala na kvalitu vzduchu v Bukurešti a jej dopad na zdravie ľudí. Autori štúdie šesť rokov monitorovali prítomnosť znečisťujúcich prvkov vo vzduchu.
Podľa výsledkov výskumov v roku 2010 všetky stanice, ktoré monitorovali kvalitu vzduchu v Bukurešti, zaznamenali prekročenie hraničných limitov koncentrácie aspoň jednej znečisťujúcej zložky. Koncentrácia niektorých zložiek prachu prekročila hranicu stanovenú pre ochranu ľudského zdravia vo všetkých monitorovacích staniciach. V niektorých dňoch namerali prekročenie päťkrát až šesťkrát väčšie ako schválený denný limit.
Riešením by bolo vysadiť stromy, ktoré absorbujú prach, pretože zelených plôch je v Bukurešti veľa málo. V roku 2008 pripadalo podľa údajov radnice na každého Bukurešťana 16,38 metra štvorcového zelených plôch. Normy Európskej únie ale stanovujú 26 metrov štvorcových na obyvateľa a Svetová zdravotnícka organizácia najmenej 50 metrov štvorcových.
