PARÍŽ/BERLÍN - Práve zverejnené snímky z medziplanetárnej sondy Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Mars Express zachytávajú hlboké pukliny okolo veľkej dopadovej panvy na povrchu Červenej planéty. Snímky predstavil Gerhard Neukum zo Slobodnej univerzity v Berlíne.
Ide o Nili Fossae, sústavu hlbokých puklín, ktorá lemuje severozápadný okraj obrovskej panvy Isidis vytvorenej dopadom pomerne veľkého vesmírneho telesa na Mars. Miestami sa zarezávajú až 500 metrov do kôry Marsu. Vznikli zrejme v tom istom čase ako Isidis a predstavujú tzv. priekopy, poklesnutý terén medzi dvomi paralelnými zlomami alebo puklinami v horninách, ktorý sa zrútil, keď tektonické sily roztiahli predmetnú oblasť.
Vpravo dole na zachytenej časti marťanského povrchu vidno silne zerodovaný dopadový kráter s priemerom asi 12 kilometrov. Okolo neho je vrstva vyvrhnutého materiálu. Nad kráterom vidno dva zosuvy pôdy. Vľavo od stredu sa nachádza menší kráter s priemerom 3,5 kilometra.
Povrch vľavo hore je podstatne tmavší ako zvyšok zachytenej oblasti. Podľa všetkého ho tvorí čadičová hornina, alebo sopečný prach z blízkej vulkanickej oblasti Syrtis Major. Ak ide o čadič, takéto pokryvy vznikajú pri tečení nízkoviskozitnej lávy. Na Zemi možno vidieť čosi podobné v tzv. Dekkanských trapoch v Indii.
Oblasť Nili Fossae je však zaujímavá najmä vďaka faktu, že podľa pozorovaní uverejnených v roku 2009 sa nad ňou vyskytuje oveľa viac atmosférického metánu ako inde nad povrchom Marsu. To nasvedčuje, že zdroj či jeden zo zdrojov metánu leží práve tam.
