Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková (Zdroj: topky)
BRATISLAVA - Deviaty február je Dňom bezpečnejšieho internetu, ktorý nám opäť pripomína naliehavosť a akútnosť riešenia problému (ne)zodpovedného používania internetu a digitálnych médií deťmi. Ochrane a edukácii detí, ich rodičov, ale aj učiteľov sa už 24 rokov venuje detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková, ktorú sme pozvali na online rozhovor.
Kyberšikana, nevhodný obsah, internetová závislosť detí či anonymita sú rizikami online sveta, ktoré sa týkajú aj Slovenska. Preto je táto téma každým rokom naliehavejšia. Viete, čo robí vaše dieťa na internete? Viete, s kým komunikuje, komu posiela svoje fotografie? Viete, aké riziká mu hrozia pri nezodpovednom používaní internetu? Máte prehľad o online svete, alternatívnom prostredí, v ktorom vaše dieťa vyrastá? Ako vieme v dnešnej dobe ochrániť naše deti pred nástrahami internetu?
Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková desať rokov pôsobila ako školská psychologička v základnej škole a gymnáziu v Bratislave. Pracuje s deťmi s rôznymi problémami, s celými rodinami, s učiteľmi a so školskými kolektívmi.
(Zdroj: topky)
Vydala dve úspešné knihy – Som rodič a čo s tým? a nedávno jej pokračovanie, kde sa venuje aj téme používania internetu deťmi. Je členkou Rady pre reklamu ako odborník na problematiku reklamy a na deti. Lektorovala mnohé programy pre deti a mládež, dlhodobo napríklad pre operátora Orange, Nadáciu otvorenej spoločnosti, Slovenskú humanitnú radu, Nadáciu Milana Šimečku či Nadáciu pre deti Slovenska. Prispieva do rôznych odborných aj iných publikácií, vedie internetové poradne niekoľkých časopisov, je odbornou garantkou programu detinanete.sk. Veľa skúseností získala aj priamo z rodín na Slovensku v relácii Pestúnka. Je šťastnou mamou dvoch detí.
Online Rozhovor
09.02.2016 14:46
- otázka od anička
dobrý deň,
moja dcéra má 11 rokov. Doteraz sme odolávali pokušeniu zriadenia facebooku pre ňu. My ako rodičia nie sme na FB ani ho nepoužívame.
Stojíme aktuálne pred otázkou, či dovoliť dcére zriadenie FB alebo nie. Medzi spolužiakmi je jedna z mála, ktorá ešte FB nemá a bojím sa toho, aby ju nevylúčili z koletktívu. Prišla za mnou s tým, že sa jej spolužiaci smejú, že ho nepoužíva a chcela by ho mať aby si mohla so spolužiakmi písať. Nie som z toho nadšená ale zároveň nechcem jej ublížiť a nechcem, aby ju spolužiaci vylúčili. Ako sa v tejto situácii zachovať z Vášho pohľadu?
Chápem Vás ako mama rovnako starej dcéry, že sociálny tlak od vrstovníkov sa zvláda ťažko. Ak vás o to požiadala, hoci nespĺňa vekový limit, tak si dohodnite presné pravidlá, za ktorých ste schopní to akceptovať (vedieť jej heslo, sedieť vedľa nej keď niečo robí na FB a sociálnych sieťach, rozprávať sa o tom, čo tam má, nemá zverejniť). Moja skúsenosť ale hovorí, že to ju od výsmechu spolužiakov možno nezachráni a pozor na to, aby aj tam (na FB) ju netrápili, čo by už spadalo do definovania kyberšikany. Čo to je a ako sa tomu brániť si nájdete na stránke www.detinanete.sk
09.02.2016 14:42
- otázka od Erik
Mame so zenou 3 deti, takze penazi nie je prave najviac. Preto sme si mohli dovolit kupit iba jeden tablet, co byva problem. Ked sa najstarsi syn zacne hrat, tak zrazu chcu ten tablet vsetci, vieme, ze by to malo byt ako s inymi hrackami, no najmladsiemu, ktory ma 4 roky, nechceme este vobec dovolit ist na internet, ani pocuvat videa na youtube. Je to spravny pristup? ako to detom vysvetlit?
V rodine, kde je viac detí sa o technické hračky musia podeliť. Pomôže nám nejaká časomiera, ktorá určí čas pre každého z nich (kuchynská minútka nastavená na primeraný čas, kľudne podľa veku). Spolu s rodičmi sa dieťa musí rozhodnúť, čo si vyberie, či je to hra alebo pozeranie nejakého videa, pri ňom môžu byť aj viaceré deti. Ak malé dieťa vidí, že staršie to majú dovolené, tak mu ťažko vysvetlíme, prečo to ono nesmie. Skúsme mu vybrať niečo, čo môže v rámci svojho vývoja (písanie po tablete - čo mu rozvíja ruku alebo pesnička, ktorú sa naučí s tabletom spievať). tým naplníme jeho potrebu a pritom urobí niečo pre seba.
09.02.2016 14:38
- otázka od Jana
Prajem pekny dobry den. Chcela by som sa vas opytat, mam 5-rocnu dceru, da sa povedat, ze vseobecne velmi rozhladenu a rozumnu... Kazdodenne doma tvorime/vymyslame rozne aktivity, robime pokusy, na ktorych sa vela uci, malujeme, vytvarame rozne dekoracie spolocne a vela praktickych veci (stojan na celenky/dekoracne predmety do domacnosti/zmyslove knihy pre jej mladsiu sestru...) nie je jediny den, aby sme aspon nieco male neurobili, pripadne hoci len nenakreslili, bez toho jednoducho den nemoze byt... ALE... pocitac pozerava denne (ked som bola tehotna, ukazovala som jej videa ako babatko rastie v brusku, potom sme si to v knihe na obrazkoch prerozpravali), pozera si detske pesnicky o planetach (velmi ju zaujima solarny system) a zvolili sme taktiku, ze jej nastavim vzdy kuchynske hodinky na sporaku na 15 minut a ked jej zazvonia, znamena to, ze pocitat vypina... nema problem ho vypnut, skor vidim ako problem to, ze je akoby v strese a vzdy caka, kedy a ci to uz zapiska a bude musiet vypnut... nechcem, aby to malo opacny efekt na nu, ze bude len v strese cakat, kedy uz skonci a ci este ma cas na to alebo ono... podobne to je aj pri inych cinnostiach, vacsinou zacina otazku formou "mami, budeme mat dnes cas na...?" mam pocit, akoby bola vzdy v nejakom podvedomom strese a chce toho vela stihnut pocas dna... zijeme v anglicku, je v skole do 3:15 a v posteli vecer uz okolo 19:30, ozaj medzitym je len pomerne kratky cas, kedy ma priestor "na hranie a aktivity" pomedzi jedenie/hygienu a povinnosti... takze problem u nas spociva v tom, ze mam pocit, ze uz v tak nizkom veku sa vzdy "ponahla" a uvedomuje si, ze mozno nieco nestihne a tym padom pada do stresu...
Máte to krásne nastavené, či už s aktivitami, ktoré každý deň spoločne robíte a rovnako dobre v tom, že jej dovolíte na internete pozerať veci, ktoré ju bavia, aj to že jej to limitujete. ak ju stresuje pípanie budíka, tak to urobte tak, že ten signál bude tichý a vy ju sama upozorníte, že jej čas za chvíľu vyprší a ukončíte to vtedy, kedy to sama uznáte za vhodné. Pravidlo je dopredu upozorniť, že nejaká činnosť končí a nastane zmena a kľudne sa to môže diať na báze "troch upozornení" a posledným sa činnosť ukončuje (počítač vypínam). Nepôsobí to potom na dieťa tak tvrdo. Podľa toho, čo píšete méte programu až až, vyberte možno menej činností a doprajte jej viac času na ne.
09.02.2016 14:32
- otázka od zdenči
Ahoj Majka, v ostatných rokoch pozorujem istý spoločenský fenomén a síce, že mladí ale aj ľudi v stredných rokoch čoraz viac využívajú možnosť zoznámiť sa prostredníctvom internetu. Lajkujú si fotky, stávajú sa "dôvernými" virtuálnymi priateľmi, posielajú si súkromné fotky alebo si vzájomne potvrdia, že sú vo vzťahu, až potom častokrár prichádza reálne, fyzické stretnutie. Za našich čias musel chlap babu "krvopotne" zbaliť (alebo aj opačne), dnešná generácia, keď sa konečne dopracuje k stretku, tak je to viac-menej už už istotu. Aké sú podľa teba plusy a mínusy takéhoto zoznamovania sa prostredníctvom internetu, oproti tomu odschoolovému, keď sa dvaja dali dokopy napríklad na diskotéke?
Moderná doba je náročná na čas pre všetkých, a tak ľudia niekedy nemajú možnosť sa stretnúť v reálnom priestore, ale otvoriť si počítač a kedykoľvek mať minútu na zdieľanie kontaktov na internete sa nájde. A ďalšia vec je v tom, že aj ľudia, ktorí by v bežnom živote nikoho neoslovili, si to cez internet trúfnu.
Samozrejme, môže to dopadnúť tak, že sa od seba oddelíme a budeme komunikovať len cez internet, ale ja verím, že to tak nebude a že to bude len časťou našej komunikácie s okolím. Keď sa bavíme o deťoch a mladých, tak ich pred touto formou komunikácie vystriháme, a to hlavne preto, že nedokážu posúdiť, či tá osoba na druhej strane nezavádza, neklame a nechce ich zmanipulovať k niečomu... ale na to si v podstate musíme dávať pozor všetci.
09.02.2016 14:25
- otázka od Táňa
Dobrý deň, mám sedemročnú neter, ktorá dosť veľa času trávi na internete, hlavne hraním hier, ale ktovie čoho ešte. Napriek tomu, že má iné záujmy, tréningy na krasokorčuľovanie aj plávanie, tak ju to večer vždy ťahá k tabletu. Čo môžu rodičia spraviť s tým, aby ich dieťa radšej trávilo čas vonku či čítaním? O hry, ktoré sa kedysi rada hrávala, už nemá záujem, bratia sú pre ňu príliš malí a stále si chce všade len požičiavať mobil od otca a hrať sa na ňom... Potom si s ňou človek ťažko buduje nejaký vzťah, keď vždy u nás radšej hrá hry na mobile, ďakujem za radu :)
Dieťa chápe hry na mobile a na tablete ako čas relaxu, čiže niekedy sa zámerne oddelí od prostredia okolo seba a ak to bude robiť chvíľu (polhodinu za deň - v siedmych rokoch, tak je to môžeme snáď dopriať). Určite by nemala na návšteve, keď má možnosť komunikovať s okolím, či hriať sa hru, ktorú jej navrhneme, využívať mobil. Jej rodičia by si mali s ňou dohodnúť aké hry a koľko minút denne sa môže hrať, ponúkať jej iné činnosti a dať jej do ruky tablet, kde bude mať možnosť čítať knihu priamo na ňom. Moderné deti to príjmu môžno skôr z technológií a budú radi čítať interaktívnu knihu.
09.02.2016 14:20
- otázka od cigan
ake nevhodne stranky ste zaznamenali
Nevhodné stránky pre deti sú tie, kde sa zobrazuje niečo násilné, agresívne a vulgárne. Je preto jedno, či je to obraz, fotka, video, počítačová hra alebo text, všetok tento nevhodný obsah nie je vhodný pre detské oči.
09.02.2016 14:18
- otázka od Zuzana
Dobry den, som mama 10 rocneho syna, ktory sa snazil vygooglit "nahe kozy", stranku som nasla. Ako spravne s nim komunikovat (o nevhodnosti obsahu stranok)?
Určite sa so synom treba porozprávať. Začnite tým odkiaľ má ten výraz, slovné spojenie. Môžeme predpokladať, že od kamarátov a kľudne by som to nahodila priamo pred ním do tabletu a tam sa ho opýtala, že či vie, čo vlastne hľadá a čo sa mu má zobraziť, k tomu by som pridala rozhovor o nahote a o úcte k ženám, a myslím, že už takú stránku hľadať nebude.
09.02.2016 14:16
- otázka od lajoš
dobry den, rad by som spytal, ci vobec existuje technologia, ktora by deti od toho sialnestva siraceho sa internetom dokazala ochranit. nejeden internetovy poskytovatel sa hrdi tym, dokonca aj prostrednictvom bilbordovej kampane, ze dokaze deti ochranit pre nevhodnym obsahom. som skepticky ked si myslem, ze nieco take ako ochrana dietata pred negativnym vplyvom internetu jestvovat ani nemoze? ale ak nepomozu filtre a technologie, ktory rodic by mal cas, aby neustale dokazal striehnut, ci z weboveho priestoru na jeho dieta nieco necakane nezautoci? dakujem.
Zákazy nepomáhajú, technologické ochrany pomôžu len vtedy, ak ich máme dobre nastavené. Skúsme ísť na to ako rodičia opačne, "nastavme" - naučme vlastné deti. že keď na internete niečo nájdu, čo im nesedí alebo to nechcú vidieť, nech na to neklikajú, nech nechodia na stránky, ktoré nepoznajú a nech sa pohybujú na internete len tam, kde sa cítia dobre. Veľa detí mi povie, že zo zvedavosti chodia aj na vekovo nevhodné stránky, robia to, čo im rodičia zakazujú - hrajú bojové hry, ale je to len krátkodobé a samy vedia, že je to nesprávne.
09.02.2016 14:13
- otázka od Zuzana
Dobrý deň, do ktorého roku života dieťaťa je podľa Vás vhodné zakazovať alebo obmedzovať prístup na internet?
Internet môže rodič dieťaťu zviditeľniť kedykoľvek, keď on bude jeho sprievodcom na internete. Už malé dieťa hľadá na YouTube veci, ktoré ho bavia (pesničky, rozprávky) a to je v pohode. Staršie deti príchodom do školy potrebujú informácie, učia sa a vypracovávajú projekty a súčasťou toho je dostať sa internet. Ale stále by to mal mať rodič alebo škola pod kontrolou, tak ten internet môže byť pre ne bezpečný.
09.02.2016 14:09
- otázka od Roman
Dobrý deň p. Marika. V médiách pravidelne čítavam články o kdejakých zvrhlíkov, ktorí prostredníctvom sociálnych sietí získali chúlostivé fotografie násťročných slečien a následne ich prostredníctvom týchto fotiek vydierali a nútili k ešte väčším perverznostiam. Stále to však akosi nechápem - prečo napríklad 14 ročné dievča pošle svoje intímne fotky úplne cudziemu človeku, ktorý má cez 50 rokov, hoci na internete zrejme vystupuje pod falošnou, omnoho mladšou a sympatickejšou identitou. Kde sa v tých deťoch berie takáto neskonalá naivita a dôverčivosť a z čoho to pramení? Ďakujem
Verím, že to nechápeme mnohí, prečo sa tam niektoré skoro deti/dievčatá prezentujú v nevhodných fotografiách. Ale deti sú obrazom nás dospelých! Tak len často kopírujú naše správanie. Vedia, že sa dospelí zoznamujú na internete, že tam o sebe zverejňujú veci a idú rovnakou cestou. Naša štatistika hovorí - www.detinanete.sk, že každé druhé slovenské dievča nad 12 rokov má sporo odetú či až vulgárnu fotku niekde na internete. Mami, rodičia kontrolujte svoje dievčatá!
09.02.2016 14:05
- otázka od Veronika
Dobrý deň prajem,od koľkého veku by malo dieťa používať internet?
Vek detí napojených na internet by mal byť závislý od mnohých faktorov. Ak pri ňom sedíte VY ako rodič, tak aj malé, dokonca ešte nečítajúce dieťa sa vie pohybovať po internete. No všetko, čo tam nájde s Vami prekonzultuje a vy vediete jeho kroky. To je fajn ! Okrem toho je kritériom jeho zrelosť a zodpovednosť, dať dieťaťu do mobilu, či PC prístup na internet, čiže potrebuje mať jasno, čo tam bude robiť, či sťahuje veci len s rodičovskýcm súhlasom, aké stránky navštevuje a nedá tam svoje osobné údaje a pod. To platí o deťoch do 10 rokov.
Mňa zaráža, ak rodič nechce alebo nevie, čo jeho dieťa robí na internete a má pocit, že dieťa sediace pri PC je v úplnom bezpečí, nech robí čo chce ?!
09.02.2016 14:00
- otázka od Petra Lucy
Dobrý večer, myslíte si, že videohry typu naháňačiek, ktorých cieľom je predbehnúť súpera napr. rýchlejším autom, negatívne ovplyvňujú psychický vývin detí. Myslím vek 8-14 ročných.
počítačove hry sú fenomén našich deti. poznáte nejaké dieťa, ktoré sa na tablete, mobile či počítači nehrá ? teda nezabáva pri hre. ja veru ani nie. Platí ako pri všetkom, že miera je dôležitá. ak sa dieťa hrá chvíľku, ked niekde čaká, či sa chce zabaviť, nebude to mať vážne následky na jeho vývoj či psychiku. No skúste mu to dovoliť celé hodiny a práve také hry, o ktorých píšete / akčné, naháńačky, či ešte viac agresívne a bojové , a sami uvidíte ako sa jeho osobnosť či reakcie zmenia na podráždené.
vek, od ktorého sa majú hrať či nemajú si určujú deti sami, a rodičia to majú korigovať. ale dotykové technológie doniesli veľký pokles veku detí, od ktorého to ich motorika , čiže ruka zvláda a mame už aj malých škôlkarov, ktorí majú ťažkosti odlepiť sa od hry.
viac si nájdete v knihe Som rodič a čo s ním? 2 , tak o hrách a deťoch píšem
