Radoslav Procházka bol ONLINE: Veľký predvolebný rozhovor, zostaví #Sieť vládu?

pán Šimo, my sme žiadnu ponuku nedávali, nemáte na to ani morálne právo, my sme mimo parlamentu, vznikli sme pred rokom a pol a v protivetre a bez zázemia v médiách sa snažíme dosiahnuť veľkú generačnú obnovu vo verejnej službe a získať poverenie zostaviť vládu služby ľuďom, vládu, ktorá bude mať v erbe fungujúci štát a osobnú zodpovednosť politikov. nikto z nás neverí, že by sa toto dalo dosiahnuť s vládnou stranou, ktorá všetky svoje príležitosti tomu pomôcť hodila do koša. na druhej strane, na redukciu svojho programu na to, s kým pôjdu alebo nepôjdu, tu máte veľa iných strán, ktoré sa stále nedokázali poučiť a až do skončenia sveta budú ponúkať jedno jediné: vlastný názor na to, čo mal ten druhý spraviť inak a ako by to boli oni urobili, keby mali možnosť. nuž, mali ju a čo z nej je dnes? v skratke, smer a #sieť sú hlavní volební súperi, vždy to tak bolo a vždy aj zostane, akurát my sme v tom súboji najmä s plánom toho, čo chceme robiť inak. a to, keď už som pri tom, vysvetlím na metafore: vláda dnes ponúka služby ako benzínka, ktorá má nekvalitný benzín, veľa stojí, toalety strašné, ale pri odchode vám zadarmo dajú plyšáka alebo ten voňavý stromček. my chceme zo Slovenska štát, ktorý funguje ako benzínka kde na konci nedostanete hračku zadarmo, ale natankujete tam kvalitný benzín za slušnú cenu.

no to sa Vám nečudujem. a nečudujem sa ani tomu, že, aspoň si myslím, pochybujete aj o nás. a viem, že zo sľubov sa človek nenaje, tých už tu bolo. práve preto toľko rozprávame o tom, že všetci, vrátane nás, by v tomto štáte mali niesť osobnú zodpovednosť a podliehať rovnakým pravidlám, ako občania. práve preto chceme preč schránkové firmy. ak si niekto myslí, ako to čítam na bilbordoch, že stačí vymeniť jedných politikov za druhých a bude tu raj na zemi, tak sa mýli. to je aj dôvod, pre ktorý nová generácia, vedená #Sieťou, do toho nejde s tým, že hoďte to nám a bude vám sveta žiť, ale s tým, že ak dáte príležitosť nám, tak prvá vec, ktorú urobíme, bude vytvorenie reálnych podmienok pre to, aby zlodejina neprekvitala. aby sa každé jedno "stratené" euro muselo vrátiť, a, čo je vlastne rovnako dôležité, aby nikam do daňových rajov tie eurá ani neutekali. priatelia, ja by som tu s vami preberal veci ešte hodinu, ale dostal som od topiek nejaký čas, ďakujem zaň, ten už som aj tak prekročil, tak to ukončím práve touto otázkou a takto, spontánne: cítim a chápem, že ste mnohí v istých rozpakoch, váhate so sympatiami, rozmýšľate, máte pochybnosti, a tak ďalej. ale to je práve super! znamená to, že vám na tom, ako budeme na Slovensku spolu žiť, ešte stále záleží, že sa o to zaujímate, že vôbec vidíte zmysel o tom hovoriť a tým pádom vidíte aj nádej, že sa s tým dá niečo robiť. a my s vami chceme hovoriť práve o tom, čo a ako urobiť. nemusím byť každému sympatický, ani nie som, nikto nie je. to je prirodzené. veľa z vás ma nikdy voliť nebude, tak to má byť. ale je fajn, že si vieme dopriať vzájomnú výmenu názorov nie len na to, kto je aký vagabund a čo kedy dokazil, ale najmä na to, aká budúcnosť nás čaká a čo sa dá spraviť pre to, aby bola dobrá. a ona bude dobrá, uvidíte.:) veľká vďaka za všetky otázky aj za záujem a za trpezlivosť, želám všetko dobré po celý nový rok. držte sa! Rado

súhlas. neverím tomu, že by sa to s nimi dalo. preto, ešte raz, pre nás je účasť na vláde iba prostriedok, nie cieľ, na to je tu dosť iných strán, ktorým ide len o to, aby boli pritom, program-neprogram. a práve preto hovoríme znova a znova o tom, čo chceme urobiť. praktická podpora rodinám, lebo od toho, ako sa im bude dariť, závisí úspech celého Slovenska. slobodný vzduch pre podnikanie. rozvoj zanedbaných regiónov. vyššia kvalita služieb v zdravotníctve či školstve. áno, to všetko už ľudia počuli. preto im nesúkame do hláv stostranové recepty, na ktoré sa po voľbách zabudne, ale ponúkame konkrétne a merateľné veci, s presným časovým plánom ich plnenia. veci, ktoré budeme vedieť urobiť a na ktoré sme aj ukázali, že v tom štáte zdroje sú. preto ten plán podmieňujeme hmotnou zodpovednosťou politikov a vylúčením schránkových firiem, aby tie zdroje aj naozaj zostali tu doma. tieto zmeny sa podarí presadiť iba vtedy, ak #Sieť ako ich hlavný nositeľ presvedčí ľudí, že naozaj máme nádej urobiť si tu dobrý štát. podľa mňa ju fakt máme.

Pán Popovec, nepatrí sa to možno takto otvorene, ale čo už, otvorene sa pýtate, tak to dám, ale skúsim sa mierniť. Dôvod číslo jedna: máme ucelený plán ochrany a rozvoja strednej vrstvy, tých, ktorí sú tejto vláde dobrí len na zarábanie peňazí, ale keď zo svojho úsilia majú aj niečo mať, zrazu niet zdrojov. Je normálne, aby pri vláde, ktorá sa hrdí, že je sociálnodemokratická, boli najväčší "kapitalisti" v pohode a sťažovali sa práve ľudia práce? Dôvod číslo dva: máme najlepšie predpoklady ten plán presadiť, a možno aj preto, že sa neutápame vo vzájomných hádkach a sporoch hlava-nehlava, ale sa sústreďujeme práve na to, čo chceme a vieme urobiť pre ľudí. Hlas pre nás bude hlasom pre úplné zásadné oslabenie dominancie vládnej strany, ktorá dostane dôstojného a pevného súpera. Dôvod číslo tri: súčasťou nášho plánu je sústredenie pravého stredu do jednej súdržnej sily, s jednotným ťahom na bránu, bez vnútorných šarvátok. Dôvod číslo štyri: ak sa na to pozriete objektívne, je Vám asi zrejmé, že ak niečo môže prekaziť ešte väčšiu pýchu Smeru a ich opojenie mocou, akú vidíme dnes, tak je to práve silný mandát pre #Sieť. Dôvod číslo päť a ja ho považujem za hlavný, je zostava tých ľudí. Päť kompetentných, silných žien v prvej desiatke, fachmani z rôznych oblastí, ktorí sa presadili vlastnou robotou. Lubos Kurthy, ktorý roky bojoval za ochranu Kremnice pred kanadskými ťažiarmi a teraz sa podujal uplatniť túto skúsenosť aj v Smilne, ktorému hrozí ťažba ropy zase nejakými američanmi (už v tomto ohľade usmernil aj miestneho starostu, ktorý na začiatku nebol plne zorientovaný). Vlado Bilčík, s obrovskou autoritou v otázke medzinárodných vzťahov. Lucia Copáková, výborná mladá baba s ťahom na systémovú obnovu zdravotníctva. Júlia Čurillová, ktorá vedie veľmi ťažkú základnú školu v Spišskom Bystrom. Roman Brecely, makač na energetiku. Ivan Rončák, jeden z najúspešnejších miestnych poslancov v Ružomberku. Kvantum ďalších. Všetci spojení pozitívnou energiou posunúť Slovensko dopredu.

pán Zoltán, prvá vec, my sa budeme snažiť získať vládny mandát pre #Sieť, a vznikli sme preto, aby sme celú jednu politickú generáciu, ktorú dnes reprezentuje najvýraznejšie práve smer, vymenili. druhá vec, namiesto tisíc receptov či 250 riešení, či ako si to teraz tie tradičné strany volajú, sme sa ľuďom zaviazali že v presnom časovom pláne - prvých sto dní, prvé dva roky a Slovensko 2020 - pre nich urobíme desať veľmi konkrétnych a merateľných vecí. čuduj sa svete, jednou z nich je veľmi zásadné zrýchlenie budovania rýchlostných ciest, najmä na Orave, Hornej Nitre, Zemplíne a Novohrade/Gemeri. chodím južnou trasou relatívne často, starosta z Mýtnej kandiduje za #Sieť a viem, že je pre neho tá cesta tiež úplnou prioritou. bez nej totiž na Novohrad a na Gemer nikdy nepríde slušná robota za slušné peniaze.

Masovú migračnú vlnu považujem za asi najpriamejšie riziko pre Európu, aké tu za dlhé roky bolo. Z rôznych dôvodov a v rôznych formách, ale je to veľký tlak na všetko podstatné, čo tu dnes máme. Preto trvám na tom, aby sme smerom von hovorili jednotným hlasom a zdôrazňujem potrebu účinnej ochrany európskych hraníc. Za veľké riziko pre slovenskú budúcnosť však považujem aj fakt, že pomery v našom vlastnom štáte z neho vyháňajú práve pracovitých ľudí, tých, ktorí chcú a vedia robiť. Viete, dnes je tej roboty viac ako kedysi, naozaj. Lenže veľkým problém sa stáva to, koľko za ňu ľudia dostanú zaplatené. Z toho, čo niekto odrobí si dnes štát vezme takmer polovicu. Berie si čoraz viac. Ale vracia čoraz viac aj na kvalite svojich služieb? Máme lepšie zdravotníctvo, lepšie školstvo, lepšie súdy? A druhá vec, komu tie peniaze berie. No našim, domácim, miestnym. Potom tieto peniaze venuje zahraničným investorom a už ho netrápi, keď si tí cez pracovné agentúry vozia do fabriky ľudí z Balkánu či Ukrajiny. Za peniaze našich tak vlastne pre zahraničné firmy dotujeme lacnú pracovnú silu z cudziny. Geniálne, akurát nie pre nás. Takže práve na toto sa chceme sústrediť, povinnosť postarať sa o bezpečnosť je totiž úplná samozrejmosť a svätá povinnosť každého, kto tam bude, nie nejaká osobitná zásluha.

áno, toto je téma, ktorú rieši najmä prievidzská primátorka Katka Macháčková a martinský primátor Andrej Hrnčiar, spolu so mnou. nielen, že chceme volebné obvody regionalizovať, tak aby poslanci cítili, že ten mandát nemajú od straníckej centrály ale od ľudí vo svojej doline či meste. chceme zároveň posilniť zodpovednosť poslanca voči ľuďom aj počas volebného obdobia, tak aby sa ľudia, keď ich bude príliš veľa nespokojných s výkonom svojho zástupcu, vedeli efektívne ozvať aj mimo volebnej miestnosti a dosiahnuť výmenu.

to isté, čo vyššie, každý nech rozpráva to, čo považuje za dôležité. pre nás je podstatné mať pre ľudí pripravený dobrý plán a získať čo najsilnejšie poverenie ho presadiť. veríme tomu, že Slovensko má tie najlepšie roky iba pred sebou a že na to nepotrebujeme žiadny zázrak, len dať reálnu príležitosť ľuďom, ktorí Slovensko vždy dokázali udržať nad vodou. tých milión áut tu nevyrábajú ani vládni, ani opoziční politici, tie tisícky fungujúcich podnikov tu vybudovali konkrétni ľudia, nie politické strany. a všetky tie peniaze, ktoré štát má, musel niekto zarobiť a zaslúži si za ne normálnu, spoľahlivú službu. my máme ucelený plán ako to dosiahnuť a ten aj budeme komunikovať, na prvoplánové hejty sú tu iní. ich svet, ich voľba.

vyskakovania jedného na druhého majú podľa mňa ľudia plné zuby, čo iné napokon už dvadsať rokov vo vrcholovej politike vidia? jeden súboj v blate za druhým, výčitky idúce desať pätnásť rokov dozadu. do tohto sa máme zapájať? toľko iných adeptov je tu na to. ale keď už sa pýtate konkrétne, ja chápem že každý má nejakú povahu a nedá mu keď si môže kopnúť, veď ok, ľudia si to vyhodnotia. čomu nerozumiem je, keď niekto so štyrmi až šiestimi percentami povie, že chce robiť ministra financií a ak nie, tak zostane v Bruseli, a v tom istom rozhovore povie, že napravo od stredu nevidí nikoho, kto by mu mohol robiť premiéra. fíha. potom je fér povedať, chceme vaše hlasy na to, aby sme mohli ďalšie štyri roky hučať z opozičnej lavice a ja zostanem europoslanec. legitímne, ľudia si povedia, či im to stojí za to, len prečo okolo toho tie ďalšie omáčky?

hovoril som neformálne s predsedami troch strán napravo od stredu. ponúkol som zjednodušenie tej scény a vzťahov v nej cez sústredenie pravého stredu do jednej súdržnej sily, na ktorú sa tá pracovitá väčšina Slovenska, jeho stredná vrstva, bude môcť spoľahnúť a ktorá do slovenskej politiky vráti základnú rovnováhu. myslím si totiž, že volič, ktorý chce od štátu lepšiu službu, ako dnes dostáva, bude mať väčší osoh z jednej 30 percentnej strany, ako z jednej pätnásťpercentnej, dvoch sedempercentných a ďalších štyroch trojpercentných. výsledok je zatiaľ podľa očakávania, bránia sa tomu.:) čo znamená, že to rozhodnú ľudia. čím silnejšie poverenie pre #Sieť, tým vyššia pravdepodobnosť prehľadnejšej a zrozumiteľnejšej scény napravo od stredu.

Jaroslav, ja si práve myslím, že politik by ľuďom nemal hovoriť, koho majú a koho nemajú voliť, ale súťažiť o ich hlas s presným plánom toho, čo pre nich chce urobiť. na jednej strane máte pravdu, polovica každého hlasu, ktorý prepadne, pôjde napokon smeru. to sedí. na druhej strane, my dnes nevieme, koho si ľudia vyberú a prečo. my sme už prvého septembra pozvali všetkých k dohode na tom, že sa nebudeme napádať nezmyselnými osobnými útokmi a podrazmi. áno, zostali sme v tom jediní, ale ja to považujem za našu povinnosť. ten najsilnejší napravo od stredu musí byť trpezlivý, veľkorysý a odolný aj voči podpásovkám. Navyše, tí, ktorí sme sa zišli v #Sieti, nemáme v povahu produkciu hejtov na počkanie, sústreďujeme sa na plán toho, čo chceme a vieme urobiť. hmotná zodpovednosť politikov, koniec rabovačke cez schránkové firmy, viac peňazí v rodinných rozpočtoch cez praktickú, aj finančnú pomoc, pracujúcim rodičom, zásadné zníženie odvodového a byrokratického bremena pre zamestnávateľov a ich zamestnancov, lepšie cesty v zanedbaných regiónoch, a tak ďalej. ja napríklad verím tomu, že na konci dňa si ľudia vyberú práve podľa kvality plánu, ktorý pre nich máme a podľa sily, akú máme na jeho presadenie. v tejto chvíli ešte stále celkom slušnú nádej, že sa to podarí.:)

Martin, ja Vám rozumiem. ale pokiaľ ide o to ospravedlnenie, urobil som to. potom som si včera prečítal, že to sa vlastne nerobí, že to je prejav slabosti. viete, čo, skopírujem sem to čo som k tomu včera napísal na svoj facebook, myslím, že to pochopíte: "Prečítal som si dnes v médiách, že mojou najväčšou chybou je, že som si svoje dva doterajšie omyly verejne priznal a ospravedlnil sa za ne. Že to nie je dosť sebavedomé. Nuž, áno, nerobí sa to, a asi to naozaj niektorí vnímajú ako prejav slabosti. Azda preto to tu nikdy žiadny politik neurobil a zjavne sa žiadny ani nechystá. A možno tu vlastne za tých 25 rokov nikto iný ani žiadnu chybu neurobil a nebyť mňa či ‪#‎Siete‬, tak je to tu raj na zemi. To asi my sme zdecimovali naše poľnohospodárstvo a aj na jeho úkor nechali vyrásť to poľské. To asi my sme energetiku rozprášili tak, že je dnes ľahkou korisťou pre pár bohatých ľudí. To my sme systém nastavili tak, že seniori dostali v januári pridané po dve eurá a sudcom sa práve teraz prihadzuje po tisíckach. Že mnohí z tých, ktorí tu odrobili 40 rokov dostanú na penzii toľko či dokonca menej ako tí, ktorí neodrobili ani deň. Že sme ešte aj to zdravotníctvo vytunelovali práve my? Za rok a pol driny na zelenej lúke, v protivetre a bez akejkoľvek moci je to celkom pekná kopa masla na hlave. Našťastie je tu celý pelotón majstrov sveta, ktorí sa o vás tak báječne už dve desaťročia starajú, vždy, keď sa zapne kamera, sa medzi sebou vedia s hrmotom pohádať, nikto z nich sa nikdy v ničom nepomýlil a môžete sa plne spoľahnúť, že zostanú rovnako dokonalí aj ďalších dvadsať rokov. Načo potom, keď tu všetko tak dobre funguje, volať do verejnej služby štyridsiatničky či štyridsiatnikov od menežérskeho, remeselníckeho, učiteľského, gazdovského či národo-hospodárskeho fachu, s uceleným plánom podpory rodiny, jednoduchého podnikania a vyššej kvality služieb v zdravotníctve a školstve? Veď sa napokon môže ukázať, že ono to tiež, rovnako ako ja, ani nie sú stroje, ale skutoční ľudia, vedomí si vlastnej nedokonalosti a ochotní s ňou bojovať.:)"

fíha, dnes samé zdravotníctvo. no je mladá, 35 rokov, ale primladá by som nehovoril, už šiesty rok je primárkou genetiky na NOÚ a to čo presvedčilo mňa, sú tieto veci: má rovnako ďaleko od "paškovcov" ako od Penty, venuje sa vlastnej robote, nerieši žiadny biznis. veľmi dôležitý faktor, najmä dnes. po druhé, strašne rýchlo sa učí, vyslovene jej na tom zdravotníctve záleží, má drajv, dobrú energiu a chuť. po tretie, a to ma dostalo úplne, pozerá sa na celý systém nielen optikou lekára, ale aj optikou pacienta. v dôsledku životných okolností totiž doktorka Copáková má veľmi intenzívnu a dlhodobú skúsenosť s tým, aké postavenie má dnes v celom systéme pacient, resp. jeho rodinný príslušník. práve preto toľko tlačí na praktické kroky, ktoré konkrétne a priamo zlepšia úroveň služieb zdravotnej starostlivosti.

tvrdá otázka, ale férová, ďakujem za ňu. odpoveď je áno, nešli by sme do vlády, ktorá by nemala ambíciu po všetkých tých rokoch tu konečne politikov zaviazať osobnou zodpovednosťou. z dvoch dôvodov: prvý sa týka priamo ľudí. my to totiž fakt potrebujeme a ľudia sa rovnosť pred zákonom zaslúžia aj v tejto otázke. na bežného človeka, ktorý spraví nejakú chybu, si štát dokáže poľahky vyšlapnúť a rád to robí. veľké ryby sú v pohode. čím silnejší bude náš volebný výsledok, tým vyššia pravdepodobnosť, že to presadíme. druhý dôvod sa týka #Siete ako takej: pre nás má účasť na vláde zmysel iba vtedy, ak bude nástrojom na presadenie nášho plánu fungujúceho štátu, štátu, ktorý slúži svojim vlastným občanom. nikto z nás nemá predpoklady ani túžbu robiť niekomu komparz, ani ho robiť nebude. pre nás je akákoľvek verejná funkcia iba prostriedok niečo urobiť, nechať za sebou nejaké dobré dielo, z ktorého ľudia budú mať osoh. takže znovu a priamo: áno, ak nebude možnosť presadiť osobnú zodpovednosť politikov, bude sa vládnuť bez nás, čiže rovnako ako doteraz a je jedno či tie korytá budú modré alebo červené. my chceme korytá v akejkoľvek farbe vymeniť rovnosťou pred zákonom.

Je to dokonalý obraz toho, ako sa Smer za svojich osem rokov vlády staral o slovenské zdravotníctvo. Viete, sú len dve možnosti – buď to takto nechceli, ale potom nie je dôvod si myslieť, že by to raz vedeli a chceli robiť inak. Alebo to takto chceli a dnešný stav zdravotníctva je ten výsledok, na ktorý sú pyšní – ale potom to treba ľuďom povedať. Na druhej strane, na kritiku ale bez receptu čo s tým tu máte plno iných ľudí a strán, vznikol na tom celý stranícky "priemysel".:) My sme k tomu povedali a budeme hovoriť niekoľko priorít: po prvé, zdravotníctvo sa musí stať premiérskou témou, ktorú budú vo vzájomnej súhre riešiť v novej vláde premiér, minister financií a ministerka zdravotníctva. Po druhé, potrebujeme zdravotníctvo vyčistiť od schránkových firiem, pretože nám v dôsledku ich biznisu chýbajú zdroje pre lepšiu starostlivosť pre ľudí. A po tretie, to najdôležitejšie je dosiahnuť praktický, konkrétny úžitok pre ľudí, ktorým celý systém má slúžiť, čiže pre pacientov. Tu sa chceme v prvej fáze sústrediť na zásadné skrátenie čakania na zdravotné výkony, a takisto aj v čakárňach, viď odpoveď vyššie. Je toho viac, samozrejme, podstatnou je tá orientácia na praktické kroky.

Pán Prak, veľmi jednoducho: schránkové firmy, ktoré obchodujú so štátom, tak získavajú prístup k našim spoločným peniazom a my síce vieme, kam tie peniaze idú – väčšinou Karibik či Cyprus – ale nevieme komu. Mnohí máme pocit, že idú ľuďom, spriazneným s tými, ktorí o tých peniazoch rozhodujú. To kľúčové na tom je, že my tie peniaze potrebujeme tu doma: na lepšie nemocnice, lepšie vzdelanie pre naše deti, lepšie cesty, jednoducho lepšiu službu od štátu. O to viac, že práve na to ich pracovití ľudia štátu odovzdávajú alebo celý život odovzdávali. Štát totiž nemá žiadne vlastné peniaze, ktoré len tak popadajú z neba. Zarábajú ich pre ten štát ľudia, ktorí ešte stále vedia a chcú robiť, a chvála Bohu ich je na Slovensku ešte stále dosť. Čo ma mrzí asi najviac je, že práve k týmto ľuďom, k tej pracovitej strednej vrstve, sa štát správa s najmenším rešpektom a vďačnosťou. Práve ich najviac dusí. Poviem Vám len jeden príklad za tisícky ďalších: mám kamaráta, hrával na najvyššej úrovni futbal, aj v zahraničí. Zarobil nejaké peniaze, vrátil sa domov, otvoril si vo Vrútkach penzión. Jeho žena pracuje na recepcii, jeho brat varí, on sa stará o prevádzku. Potom mu príde kontrola, vypýta si nejaký papier od novej váhy, on povie, vydržte, je to nová váha, niekde to tu je, pošlem Vám to ale mám tu teraz dvadsať hostí na chodbe, potrebujem sa o nich postarať. Nie, bác, tristo eur pokuty za novú váhu, ku ktorej ten papier aj našiel, akurát až na druhý deň. Neskoro. A keď si tento Marek večer pozrie televízne noviny a zistí, že aj za jeho peniaze si štát kúpil niečo, čo ani nepotrebuje a poslal za to trikrát toľko peňazí nejakej schránkovej firme, koľko by ste vy poslali, keby ste to sami kupovali cez internet, tak je právom nahnevaný. A zúfalý. A súvisí s tým aj tá hmotná zodpovednosť. Keď už na to prídeme, prečo by nám malo stačiť, že o tom napíšu noviny a dotyčný sa z ministerstva presunie do parlamentu alebo na teplé miesto do Bruselu? My tie peniaze naozaj potrebujeme späť. O tomto som hovoril, že si ľudia zaslúžia: nie nejakú konkrétnu vládu, ale pravidlá, podľa ktorých politici nesú osobnú finančnú zodpovednosť za svoje kroky a podľa ktorých nám spoločný rozpočet nebudú rabovať biele kone.

dobrý deň všetkým, ďakujem že ste tu, idem na to.:) začínam aktuálnou otázkou pani Jany, prepáčte trochu obšírnejšiu odpoveď: Z našich rozhovorov s ľuďmi po celom Slovensku mám tiež pocit, že ich zaujíma najmä náprava pomerov v zdravotníctve, v justícii a v zamestnanosti. Keďže sa náš plán sústreďuje na to, ako priniesť praktický, veľmi konkrétny osoh ľuďom, ktorí tu žijú, aj v zdravotníctve sa v prvej fáze – okrem vyčistenia priestoru od schránkových firiem – zameriame práve na zásadné skrátenie čakania na zdravotné výkony. Cez tri nástroje: legislatívne, finančné a organizačné. Teraz tu nemám priestor ich rozobrať úplne podrobne, ale podstatou bude právo pacienta dostať výkon v primeranom čase, čomu pomôže najmä povinne zverejnené čakacie listiny a povinnosť príslušného zariadenia pacienta informovať aj o tom, kde by sa k zákroku vedel dostať skôr. Mimochodom, okrem zlepšenia časovej dostupnosti plánujeme aj zlepšenie tej vzdialenostnej, čiže odstrániť dnešný stav, kedy napríklad ľudia z hornej Oravy si musia brať celý deň dovolenku len preto, aby sa v žilinskej nemocnici ceruzkou zapísali do nejakého zoznamu. Ešte predsa len posledný kratučký návrat k vašej otázke: zodpovednosť je kľúčovým slovom nášho plánu, tá nám totiž vo verejnom priestore chýba najviac. Konkrétne: ak zariadenie nedodrží zákonom určenú lehotu a pacient si zákrok bude musieť vybrať inde, dostane preplatené všetky náklady, ktoré s tým bude mať. Chceme však osobnou zodpovednosťou zaviazať najmä politikov a vysokých štátnych úradníkov, a to vrátane finančnej zodpovednosti za svoj výkon. Prečo? Jednou vetou: lebo rovnosť pred zákonom.:)