LONDÝN - Británia zažila v pondelok povolebné manévre plné dramatických zvratov. Premiér Gordon Brown oznámil, že jeho Labouristická strana začne oficiálne rokovať o novej vláde s opozičnými liberálnymi demokratmi. Aby takéto rozhovory uľahčil, Brown do septembra odstúpi z čela labouristov. Konzervatívci na to odpovedali "konečnou ponukou" liberálnym demokratom na referendum o zmene volebného systému.
Po štvrtkových voľbách začali o novej vláde rokovať už v piatok najsilnejší konzervatívci s liberálnymi demokratmi, ale rokovania zatiaľ neviedli k výsledku. Predák liberálov Nick Clegg potom požiadal Browna o začatie oficiálnych rozhovorov aj labouristami. Brown na rokovania pristúpil a vyzval Labouristickú stranu, aby vyhlásila voľby nového šéfa strany. Týchto volieb, ktoré by sa mali byť najneskôr do straníckej konferencie v septembri, sa už nezúčastní. Premiérom zostane do času, kým sa sformuje nová vláda.
Po pondelkových rozhovoroch konzervatívcov a liberálnych demokratov sa zdala byť dohoda nablízku a konzervatívny tieňový minister zahraničia William Hague povedal, že sa dosiahol "ďalší pokrok". Clegg večer rokovania s konzervatívcami ocenil, ale zdôraznil, že obe strany zatiaľ nedospeli k celkovej dohode. Brownova rezignácia by podľa neho mohla byť "dôležitým prvkom pri hladkom prechode k stabilnej vláde". Podľa BBC liberáli požadujú dohodu, ktorá by garantovala trvanie vlády po celé funkčné obdobie parlamentu.
Konzervatívci na prekvapujúci vývoj zareagovali ponukou referenda o takzvanom systéme alternatívneho hlasovania. Tento systém síce nevychádza v ústrety požiadavkám liberálov na pomerný systém, ale je značnou zmenou oproti väčšinovému, ktorý zvýhodňuje veľké strany. "Dohodli sme sa, že urobíme liberálnym demokratom 'poslednú ponuku' - referendum o volebnom systéme," oznámil konzervatívny tieňový minister zahraničia George Osborne. William Hague následne zdôraznil, že konzervatívci by pred týmto referendom mohli viesť kampaň proti navrhovanej zmene volebného systému. Hague súčasne označil prípadné spojenectvo liberálnych demokratov a labouristov za "hlboko nedemokratické".
Konzervatívci Davida Camerona získali vo voľbách najviac poslancov, ale nemajú väčšinu potrebnú na vytvorenie kabinetu. Druhí skončili so značným odstupom labouristi, liberálni demokrati ostali tretí, ale napriek tomu sú kľúčovým hráčom. Británia nie je na koaličné vyjednávania zvyknutá a naposledy zažila "irelevantné" voľby v roku 1974. Vtedy nasledovali nové voľby počas ôsmich mesiacov.
Tentoraz predovšetkým konzervatívci varovali pred reakciou trhov na mocenské vákuum v Británii, ktorá sa musí vyrovnať s rekordným rozpočtovým schodkom. Avšak finančné trhy sú zatiaľ v pokoji. Podľa analytikov aj preto, sú na variant niekoľkodňových rokovaniach o vláde pripravené.
Liberálnych demokratov a konzervatívcov viedla k rokovaniam predovšetkým volebná aritmetika a ako tvrdia, záujem krajiny. Obe strany sa ale zásadne líšia v názoroch na EÚ, prisťahovalectvo aj na spôsob znižovania rekordného rozpočtového deficitu. Najväčšou prekážkou medzi nimi je volebný systém. Liberáli majú politicky oveľa bližšie k labouristom. Obávajú sa však, že voliči by nepovažovali ich alianciu "porazených" s labouristami za legitímnu, pretože by nemali v Dolnej snemovni väčšinu a k jej dosiahnutie by potrebovali podporu menších strán. Stúpenci tohto spojenectva tvrdia, že pre labouristov a liberálnych demokratov hlasovalo viac ako 50 percent Britov, aj keď sa to podľa väčšinového systému neodráža na počte mandátov.
Hlavnou prekážkou aliancie je ale zrejme nepopulárny Brown. Aj po jeho ohlásenej rezignácii sa teraz objavujú pochybnosti, či bude pre britskú verejnosť "stráviteľné", že by mohol byť vo funkcii ešte niekoľko mesiacov. Ako o najpravdepodobnejším nástupcovi Browna sa najviac hovorí o ministrovi zahraničia Davidovi Milibandovi. Favoritmi zrejme budú aj Milibandov mladší brat a minister životného prostredia Ed Miliband, minister vnútra Alan Johnson, možno aj minister školstva Ed Balls.
Ak sa dohodnú na kabinete konzervatívci s liberálnymi demokratmi, musel by Brown premiérskej kreslo opustiť ihneď. Ak by sa vytvorila aliancia labouristov a liberálov, zostal by zrejme premiérom do času, než si Labouristická strana vyberie nového vodcu, najneskôr teda do septembra.
Systém alternatívneho hlasovanie používaný napríklad v Austrálii využíva preferenčné hlasy. Priamo je zvolený kandidát, ktorý je zaškrtnutý na prvom mieste na viac ako polovici lístkov vo volebnom okrsku. Ak nikto toľko hlasov nezíska, rozdelia sa preferenčné hlasy najslabšieho kandidáta. Toto rozdeľovanie potom pokračuje u ďalších kandidátov, kým nie je určený víťaz.
Podľa väčšinového systému konzervatívci v terajších voľbách získali 306 poslancov, labouristi 258 a liberálni demokrati 57. Alternatívny systém by priniesol konzervatívcom 281 mandátov, labouristom 262 a liberálom 79.
