LONDÝN - Britskí konzervatívci sú po trinástich rokoch v opozícii jasnými víťazmi štvrtkových parlamentných volieb, ale nebudú mať absolútnu väčšinu, potrebnú pre samostatné vytvorenie vlády. Krátko pred 11:00 SELČ, kedy ostávalo rozdeliť len 35 mandátov, ich mali 290. Ani teoreticky už teda nemôžu získať väčšinu v Dolnej snemovni, ktorá má 650 kresiel.
Doposiaľ vládni labouristi získali 246 a liberáli 51 mandátov. Konzervatívci si proti priebežným výsledkom volieb z roku 2005 zatiaľ polepšili o 91 mandátov, labouristi ich naopak 85 stratili. Proti všetkému očakávaniu stratili aj liberáli, považovaní pred voľbami za rovnocenného súpera oboch hlavných strán. Zatiaľ majú 51 poslancov, v porovnaní s priebežnými výsledkami z roku 2005 o šesť menej.
Ďalšie rozdelené mandáty pripadnú menším stranám, v jednom okrsku sa voľby uskutočnia z dôvodu úmrtia kandidáta koncom mája. Svojho prvého poslanca dostala do parlamentu Strana zelených. To sa naopak nepodarilo krajne pravicovej Britskej národnej strane.
Odhady zostavené na základe prieskumov dávali konzervatívcom 305, labouristom 255 a liberálom 61 mandátov.
Nepísaná britská ústava dáva šéfovi labouristov Gordonovi Brownovi ako existujúcemu premiérovi právo pokúsiť sa ako prvý o zostavenie nového kabinetu. Prekvapivo slabý výsledok liberálnych demokratov ale výrazne znižuje ich koaličný potenciál. Súčet ich a labouristických mandátov na parlamentnú väčšinu nebude stačiť.
Najpravdepodobnejší scenár hovorí o menšinovej vláde na čele so šéfom konzervatívcov Davidom Cameronom. Cestu k vládnemu prežitiu vidia analytici v dočasnom spojenectve konzervatívcov s menšími stranami, napríklad írskymi alebo škótskymi nacionalistami.
Pozornosť sa tak sústreďuje na možné vyjednávania medzi stranami. Ich vedúci predstavitelia ale zatiaľ poskytli málo náznakov, čo by sa teraz malo diať.
