PRAHA - Ako sopečný popol označujú vulkanológovia, ide o častice vyvrelých hornín o veľkosti od prachu po zrnko piesku, ktoré sú vyplavené z vulkánu v podobe šedivého mračná. O sopečnom popole sa hovorí vtedy, ak nemajú jeho častice priemer väčší ako 2 mm.
Ak sú menšie ako 1 / 16 mm, potom ide o sopečný prach. Sopečný popol aj prach vznikajú pri silných erupciách, kedy vstupuje do hry veľké množstvo vulkanických plynov, takže tavenina sa po výbuchu rozptýli na drobné kvapôčky. Na prvý pohľad vyzerá sopečný popol ako jemný prášok.
Ide ale o materiál zložený z nepravidelne formovaných častíc s priehlbinou a ostrými hranami, ktorý má tvrdosť päť na Mohsovej stupnici tvrdosti. Rovnakú tvrdosť má podľa Wikipédie vreckový nôž. Pri silnom výbuchu sa tento materiál dostane až do výšky niekoľkých kilometrov, výnimkou nie je ani 50.000 metrov.
V okolí sopky padá popol ako vulkanický dážď a usadzuje sa v krajine ako šedá snehová pokrývka. Najskôr klesajú najväčšie častice. S rastúcou vzdialenosťou od miesta erupcie je jeho nános jemnejší. Klesajúci prach alebo popol môže podľa serveru geology.com spôsobiť dýchacie ťažkosti, podráždenie nosa a hrtana, kašeľ, choroby podobné zápalu priedušiek a podráždenie očí.
To je obzvlášť závažné u ľudí, ktorí nosia kontaktné šošovky. Častice nie sú rozpustné vo vode. Ak sa namočí, vytvára bahno alebo riedku kašu a po uschnutí pevnú hmotu podobnú betónu s hmotnosťou desaťnásobku čerstvého snehu. Ak sopečný prach alebo popol klesajú za dažďa, môžu spôsobiť preťaženie striech, dopravné kolapsy kvôli nízkej viditeľnosti a klzkému povrchu, alebo uviaznuť v srsti zvierat.
Často majú na svedomí upchatie kanalizácie. Vzhľadom k svojim vlastnostiam sopečný prach pôsobí ako abrazívny materiál. V domácnostiach spôsobuje okrem iného opotrebenie elektrických zariadení, ktoré k prevádzke potrebujú veľké množstvo vzduchu, ako sú počítače alebo vysávača.
Ak sa popol dostane až do vyšších vrstiev atmosféry, putuje okolo zemegule a môže tak ovplyvniť klímu aj ďaleko od miesta erupcie. Podľa Wikipédie sopečný popol a prach po výbuchu americkej sopky Mount St. Helens v roku 1980 a filipínskej sopky Pinatubo v roku 1991 údajne ovplyvnil svetovú klímu na niekoľko rokov.
