Na mieste havárie našli ďalšiu čiernu skrinku (Zdroj: SITA)
MOSKVA - Na mieste havárie lietadla poľského prezidenta pri Smolensku vyšetrovatelia našli ďalšiu takzvanú čiernu skrinku, doplnkový záznamník poľskej výroby, ktorý rozšifrujú v Poľsku za účasti ruských expertov. Informácia zaznela na dnešnom zasadnutí ruskej komisie, ktorá má nešťastie vysvetliť.
Údaje z čiernych skriniek, ktoré sa skúmajú v Moskve, potvrdzujú, že motory a ďalšie prístroje lietadla fungovali až do osudného pádu.
"Predbežná analýza údajov z palubných záznamníkov a vyšetrovanie na mieste ukázali, že na palube nedošlo ani k výbuchu, ani k požiaru ... Motory lietadla boli plne funkčné až do zrážky so zemou," uviedol vicepremiér Sergej Ivanov. Ani výbuch, ani požiar sa neobjavil medzi verziami vyšetrovania, ktoré sa od začiatku sústreďovalo na možnú chybu pilotov, zlé počasie či prípadnú poruchu lietadla.
Podľa ruských médií si piloti údajne nerozumeli s ruskými dispečermi. Naopak podľa poľského rozhlasu tragédiu mohla spôsobiť chyba navigátorov z letiska. Jeden z nich, penzionovaný plukovník Anatolij Muravjev, dnes v denníku Komsomolskaja pravda uviedol, že jeho kolega komunikoval s lietadlom "rusky a čiastočne lámanou angličtinou", čo "sťažovalo porozumenie".
"Dispečer hovoril s pilotom rusky a ostatní mu napovedali vety v angličtine. Ťažko povedať, či pilot pochopil, čo sa mu hovorí. Jazyková bariéra prekážala, a to sa mohlo prejaviť na výsledku letu," pripustil dispečer. Náčelník podľa neho varoval pilotov pred zlým počasím na letisku, ale posádka aj bez povolenia začala klesať na pristátie; navádzači údajne nemohli nič robiť. Posádka ani nehlásila svoje manévre a výšku, možno práve kvôli jazykovým ťažkostiam. Náčelník údajne povedal, že si s lietadlom rozumie len napolovicu.
Poľský Tu-154 šiel podľa dispečera na pristátie v ešte horšom počasí než predchádzajúci stroj Il-76, ktorý radšej preletel nad moskovským Vnukovom. "Spočiatku šli na pristátie s istotou, presne tak, ako mali, bez odchýlok. Ale potom sa objavili pochybnosti. Náčelník trikrát dal rozkaz, aby krúžili. Ale posádka neuposlúchla, hoci dispečeri varovali, že viditeľnosť je zlá a musia sa pripraviť odletieť na záložné letisko " uviedol Muravjev. "Boli to civilní piloti a my (vojenskí dispečeri) nemáme právo im dávať rozkazy," dodal. "Pokus o pristátie bol jediný, lietadlo sa hneď zrútilo," povedal.
Muravjev si nešťastie vysvetľuje ako "súbeh okolností" v podobe hmly a možnej chyby pilotov, ktorí stratili kontrolu nad výškou lietadla. Snažili sa pristáť za každú cenu, pretože na palube boli vysokí hodnostári, vrátane prezidenta Kaczyńského, ktorý už raz údajne zosadil posádku za pristátie na záložnom letisku. "Predstavte si seba na mieste pilotov. Ten strach a pocit falošnej hanby, že pristáť na záložnom letisku je hanba. To viedlo k tomu, že pilot poslal na onen svet toľko ľudí," povedal Muravjev. "Trúchlim so všetkými. Ale technika a počasie neodpúšťajú chyby."
O tom, že piloti neinformovali letisko o svojej výške, hovoril aj náčelník letiskovej veže Pavel Pljusnin. "Možno preto, že nehovorili dobre po rusky," uviedol podľa serveru Life News. Problém údajne mohli robiť ruské číslovky. Poľské médiá ale túto verziu popierajú. Kapitán poľského lietadla podľa svojich kolegov hovoril rusky plynulo a na letisku o tri dni skôr pristával s premiérom Donaldom Tuskom a s riadiacou vežou sa dorozumieval po rusky.
"Poľskí vyšetrovatelia skúmajú všetky hypotézy. Nevylučujú však, že vina leží aj na ruskej obsluhe letiska," uviedol dnes poľský rozhlas. "Nemôžeme vylúčiť hypotézu, že piloti boli uvedení do omylu, alebo jednoducho zle počuli údaje od kontrolóra, ktorý ich navádzal na pristátie," citoval nemenovaného prokurátora.
Pri Smolensku je staré vojenské letisko, ktoré nie je vybavené moderným systémom navádzania za zhoršenej viditeľnosti, ale len radarovým systémom z čias Varšavskej zmluvy. Toto však zvyšuje úlohu navádzania z riadiacej veže letiska. Jej chyba by podľa rozhlasu vysvetľovala, prečo sa prezidentove lietadlo dostalo mimo pristávaciu dráhu. "Je možné, že prezidentovo lietadlo bolo chybne navádzané, je možné, že pilot urobil chybu. Je možné, že katastrofu zavinil súbeh okolností," pripustil rozhlas.
"Predbežná analýza údajov z palubných záznamníkov a vyšetrovanie na mieste ukázali, že na palube nedošlo ani k výbuchu, ani k požiaru ... Motory lietadla boli plne funkčné až do zrážky so zemou," uviedol vicepremiér Sergej Ivanov. Ani výbuch, ani požiar sa neobjavil medzi verziami vyšetrovania, ktoré sa od začiatku sústreďovalo na možnú chybu pilotov, zlé počasie či prípadnú poruchu lietadla.
Podľa ruských médií si piloti údajne nerozumeli s ruskými dispečermi. Naopak podľa poľského rozhlasu tragédiu mohla spôsobiť chyba navigátorov z letiska. Jeden z nich, penzionovaný plukovník Anatolij Muravjev, dnes v denníku Komsomolskaja pravda uviedol, že jeho kolega komunikoval s lietadlom "rusky a čiastočne lámanou angličtinou", čo "sťažovalo porozumenie".
"Dispečer hovoril s pilotom rusky a ostatní mu napovedali vety v angličtine. Ťažko povedať, či pilot pochopil, čo sa mu hovorí. Jazyková bariéra prekážala, a to sa mohlo prejaviť na výsledku letu," pripustil dispečer. Náčelník podľa neho varoval pilotov pred zlým počasím na letisku, ale posádka aj bez povolenia začala klesať na pristátie; navádzači údajne nemohli nič robiť. Posádka ani nehlásila svoje manévre a výšku, možno práve kvôli jazykovým ťažkostiam. Náčelník údajne povedal, že si s lietadlom rozumie len napolovicu.
Poľský Tu-154 šiel podľa dispečera na pristátie v ešte horšom počasí než predchádzajúci stroj Il-76, ktorý radšej preletel nad moskovským Vnukovom. "Spočiatku šli na pristátie s istotou, presne tak, ako mali, bez odchýlok. Ale potom sa objavili pochybnosti. Náčelník trikrát dal rozkaz, aby krúžili. Ale posádka neuposlúchla, hoci dispečeri varovali, že viditeľnosť je zlá a musia sa pripraviť odletieť na záložné letisko " uviedol Muravjev. "Boli to civilní piloti a my (vojenskí dispečeri) nemáme právo im dávať rozkazy," dodal. "Pokus o pristátie bol jediný, lietadlo sa hneď zrútilo," povedal.
Muravjev si nešťastie vysvetľuje ako "súbeh okolností" v podobe hmly a možnej chyby pilotov, ktorí stratili kontrolu nad výškou lietadla. Snažili sa pristáť za každú cenu, pretože na palube boli vysokí hodnostári, vrátane prezidenta Kaczyńského, ktorý už raz údajne zosadil posádku za pristátie na záložnom letisku. "Predstavte si seba na mieste pilotov. Ten strach a pocit falošnej hanby, že pristáť na záložnom letisku je hanba. To viedlo k tomu, že pilot poslal na onen svet toľko ľudí," povedal Muravjev. "Trúchlim so všetkými. Ale technika a počasie neodpúšťajú chyby."
O tom, že piloti neinformovali letisko o svojej výške, hovoril aj náčelník letiskovej veže Pavel Pljusnin. "Možno preto, že nehovorili dobre po rusky," uviedol podľa serveru Life News. Problém údajne mohli robiť ruské číslovky. Poľské médiá ale túto verziu popierajú. Kapitán poľského lietadla podľa svojich kolegov hovoril rusky plynulo a na letisku o tri dni skôr pristával s premiérom Donaldom Tuskom a s riadiacou vežou sa dorozumieval po rusky.
"Poľskí vyšetrovatelia skúmajú všetky hypotézy. Nevylučujú však, že vina leží aj na ruskej obsluhe letiska," uviedol dnes poľský rozhlas. "Nemôžeme vylúčiť hypotézu, že piloti boli uvedení do omylu, alebo jednoducho zle počuli údaje od kontrolóra, ktorý ich navádzal na pristátie," citoval nemenovaného prokurátora.
Pri Smolensku je staré vojenské letisko, ktoré nie je vybavené moderným systémom navádzania za zhoršenej viditeľnosti, ale len radarovým systémom z čias Varšavskej zmluvy. Toto však zvyšuje úlohu navádzania z riadiacej veže letiska. Jej chyba by podľa rozhlasu vysvetľovala, prečo sa prezidentove lietadlo dostalo mimo pristávaciu dráhu. "Je možné, že prezidentovo lietadlo bolo chybne navádzané, je možné, že pilot urobil chybu. Je možné, že katastrofu zavinil súbeh okolností," pripustil rozhlas.
