MOSKVA - Záznamy z takzvaných čiernych skriniek poľského vládneho špeciálu, v ktorom v sobotu pri Smolensku na západe Ruska zahynul poľský prezident Lech Kaczynski a ďalších 95 ľudí, potvrdzujú, že posádka bola včas varovaná pred zlým počasím na Smolenskom letisku. Uviedol to dnes podpredseda ruskej vlády Sergej Ivanov.
"Technický stav oboch palubných zariadení - ako zaznamenávajúceho komunikáciu, tak parametre - je uspokojivý. Umožňuje podrobne rozšifrovať a analyzovať záznamy o všetkých údajoch o lete a chodu palubných zariadení," uviedol vicepremiér a dodal, že zatiaľ možno urobiť dva závery: čierne skrinky riadne fungovali a zaznamenali úplne všetky údaje až do pádu lietadla na zem. Spoľahlivo sa tak podľa neho potvrdilo, že posádka včas dostala varovanie o zlom počasí na letisku aj odporúčania využiť záložné letisko.
Vyšetrovanie pokračuje, Ivanov sľúbil úzku spoluprácu s poľskou stranou, ktorej experti sa podľa neho zúčastnili aj na skúmaní čiernych skriniek. Varšava sa zatiaľ zdržiava vlastných záverov.
Premiér Vladimir Putin na porade opäť sľúbil urobiť všetko, aby vyšetrovanie bolo objektívne. "Všetky príčiny katastrofy budú objasnené," povedal. Ruské noviny dnes zdôrazňujú delikátnosť situácie, keď na ruskej pôde, v lietadle ruskej výroby a na ceste k hrobom poľských zajatcov, ktoré Rusi postrieľali pred 70 rokmi, zahynul prezident susedného štátu známy ako kritik Moskvy. Ruské vedenie a úrady sa tak podľa komentátorov musí usilovať, aby na Rusko tento krát nepadol ani tieň podozrenia a aby sa sobotňajšia tragédia stala príležitosťou na zmierenie medzi Rusmi a Poliakmi.
Ruskí experti sa podľa tlače zhodujú, že za nešťastie pravdepodobne môže chyba pilotov pri opakovaných pokusoch o pristátie v hustej hmle. Podľa experta Valerija Šelkovnikova, citovaného vládnymi novinami Rossijskaja gazeta, má "ľudský faktor" na svedomí až 90 percent nehôd lietadiel Tu-154 a v danom prípade "je úplne zjavné, že v takomto počasí mala posádka preletieť na záložné letisko".
Ešte pred prezidentským lietadlom v Smolensku úspešne pristál Jak-40 s novinármi, zatiaľ čo vojenský Il-76 sa po dvoch neúspešných pokusoch vrátil na moskovské letisko Vnukovo.
Podľa nemenovaných expertov, citovaných denníkom Moskovskij komsomolec, bolo letisko pri Smolensku pravdepodobne vybavené armádnym pristávacím zariadením, ktoré sa však líši od civilnej verzie, nehovoriac o tom, že Tupolev poľského prezidenta bol vybavený americkými prístrojmi. K nešťastiu mohla viesť aj iná častá chyba, kedy posádka v snahe čo najskôr uvidieť krajinu, aby do nej nenarazila, nechá lietadlo príliš klesnúť. Podobne nedávno pri moskovskom letisku Domodedovo havaroval stroj Tu-204.
Ďalší odborníci pripomínajú aj „predhistóriu“ katastrofy - 12. augusta 2008 kapitán Kaczyńského lietadla odmietol pristáť v Tbilisi a napriek prezidentovým protestom dal z bezpečnostných dôvodov prednosť Baku - pilot bol však údajne prepustený. Štyri pokusy o pristátie vraj svedčia o tom, že sa kapitán mohol cítiť rukojemníkom situácie, a preto sa rozhodol pristáť "za každú cenu", aby vyhovel "hlavnému cestujúcemu", aj keď ten nemusel pilotovi povedať ani slovo. Bolo však jasné, že prezident chcel stihnúť ceremóniu v Katyni, ktorá sa mala začať už za 40 minút. Od pristátia v Moskve alebo na bieloruských letiskách mohli odradiť aj Kaczyńského kritické vzťahy s Kremľom a Minskom.
Podľa ruských úradov sa posádka lietadla rozhodla pristáť v Smolensku, a nie v Moskve, Minsku alebo Vitebsku, ako odporúčalo letisko. K pristávacej dráhe sa nakoniec pri rýchlom klesaní blížila v nižšej výške, ako mala. Lietadlo narazil do osemmetrového stromu v mieste, kde malo byť ešte 60 metrov vysoko. Stroj tiež letel najmenej 150 metrov bokom od dráhy.
Ruskí novinári sa tiež pozastavujú nad tým, že gruzínska televízia Imedi nechala už pred mesiacom Kaczyńského zomrieť - vo fiktívnej reportáži o ruskom vpáde do Gruzínska mal poľský prezident zahynúť pri lete do Tbilisi.
