Kurmanbek Bakijev
DŽALALABÁD - Rusko ani Spojené štáty nestoja za prevratom v Kirgizsku, pri ktorom sa dostala do vedenia štátu doterajšia opozícia.
V piatok to v rozhovore pre agentúru AFP povedal zosadený kirgizský prezident Kurmanbek Bakijev, ktorý v stredu pred vyčíňaním demonštrantov utiekol do Džalalabádu na východe krajiny. Podozrenia z prepojenia súčasného diania v Kirgizku na Rusko či Spojené štáty vznikli najmä pre to, že obe mocnosti majú na území krajiny vojenské základne a už od pádu Železnej opony súperia o jej priazeň.
Bakijev okrem toho v piatok povedal, že on žiadne príkazy na streľbu do demonštrantov nevydával. Pri zásahu polície proti demonštrantom pritom v stredu v Biškeku zahynulo najmenej 76 ľudí. Bakijev neuviedol, kto teda vydal polícii príkaz na streľbu. Tvrdí však, že za násilnosti nesú zodpovednosť jeho odporcovia. "Ja nemám na rukách krv. Krv na rukách majú tí, ktorí organizovali útok na Biely dom (sídlo prezidenta v Biškeku). Je to opozícia, kto má krvavé ruky," povedal Bakijev.
Podozrenie, že za prevratom v Kirgizsku stojí Rusko, vyvracal už v stredu večer ruský premiér Vladimir Putin. "Ani Rusko, ani váš pokorný služobník Putin s tým nemá nič spoločné," vyhlásil premiér. Zvrhnutého prezidenta Bakijeva, ktorého vyniesla k moci v roku 2005 prozápadná Tulipánová revolúcia, však Putin kritizoval za rodinkárstvo. "Keď sa Bakijev pred pár rokmi dostal k moci, ostro kritizoval svojho predchodcu Askara Akajeva a obviňoval ho z nepotizmu, z toho, že celú krajinu držala v rukách len jeho rodina. No mám dojem, že pán Bakijev má rovnaké sklony," povedal Putin.
Rusko vo štvrtok oznámilo, že vyslalo do Kirgizska 150 príslušníkov elitných vojenských jednotiek. Ako v Prahe informoval náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Nikolaj Makarov, o vyslaní špeciálnych síl rozhodol prezident Dmitrij Medvedev. Príslušníci elitných jednotiek sa už nachádzajú na ruskej vojenskej základni Kant neďaleko kirgizskej metropoly Biškek. Ich úlohou má byť ochrana ruských vojakov dislokovaných v Kirgizsku a ich rodín.
Bakijev v piatok vyhlásil, že je pripravený na rokovania so svojimi odporcami. Možnosť rokovať s Bakijevom spomínala už vo štvrtok aj bývalá šéfka diplomacie Roza Otunbajevová, ktorá sa stala šéfkou dočasnej vlády. Ako povedala, dočasná vláda sa s ním plánuje stretnúť, no k moci ho už nepustí. "Chceme sa s ním dohodnúť na rezignácii. Jeho práca sa skončila. Ľudia, ktorí boli zabití, sú obeťami jeho režimu," povedala. Bakijevovi odporcovia podľa nej už majú pod kontrolou všetky regióny a kontrolujú aj silové zložky.
Kirgizská opozícia ohlásila vo štvrtok vytvorenie dočasnej vlády a rozpustenie parlamentu, ktorého právomoci tiež dočasne preberá. Vláda chce byť pri moci len šesť mesiacov, pričom za ten čas chce zorganizovať nové prezidentské voľby a zmeniť ústavu. Z tej chce predovšetkým odstrániť zmeny, ktoré do nej presadil Bakijev s cieľom poistiť si väčšinovú podporu v parlamente.
Otunbajevová bola Bakijevovým spojencom v Tulipánovej revolúcii, v ktorej v roku 2005 spoločne zvrhli režim bývalého prezidenta Askara Akajeva. Neskôr však Bakijeva, ktorý sa stal Akajevovým nástupcom, obvinila z uzurpovania si moci a stala sa jednou z popredných predstaviteliek opozície.
Bakijev okrem toho v piatok povedal, že on žiadne príkazy na streľbu do demonštrantov nevydával. Pri zásahu polície proti demonštrantom pritom v stredu v Biškeku zahynulo najmenej 76 ľudí. Bakijev neuviedol, kto teda vydal polícii príkaz na streľbu. Tvrdí však, že za násilnosti nesú zodpovednosť jeho odporcovia. "Ja nemám na rukách krv. Krv na rukách majú tí, ktorí organizovali útok na Biely dom (sídlo prezidenta v Biškeku). Je to opozícia, kto má krvavé ruky," povedal Bakijev.
Podozrenie, že za prevratom v Kirgizsku stojí Rusko, vyvracal už v stredu večer ruský premiér Vladimir Putin. "Ani Rusko, ani váš pokorný služobník Putin s tým nemá nič spoločné," vyhlásil premiér. Zvrhnutého prezidenta Bakijeva, ktorého vyniesla k moci v roku 2005 prozápadná Tulipánová revolúcia, však Putin kritizoval za rodinkárstvo. "Keď sa Bakijev pred pár rokmi dostal k moci, ostro kritizoval svojho predchodcu Askara Akajeva a obviňoval ho z nepotizmu, z toho, že celú krajinu držala v rukách len jeho rodina. No mám dojem, že pán Bakijev má rovnaké sklony," povedal Putin.
Rusko vo štvrtok oznámilo, že vyslalo do Kirgizska 150 príslušníkov elitných vojenských jednotiek. Ako v Prahe informoval náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Nikolaj Makarov, o vyslaní špeciálnych síl rozhodol prezident Dmitrij Medvedev. Príslušníci elitných jednotiek sa už nachádzajú na ruskej vojenskej základni Kant neďaleko kirgizskej metropoly Biškek. Ich úlohou má byť ochrana ruských vojakov dislokovaných v Kirgizsku a ich rodín.
Bakijev v piatok vyhlásil, že je pripravený na rokovania so svojimi odporcami. Možnosť rokovať s Bakijevom spomínala už vo štvrtok aj bývalá šéfka diplomacie Roza Otunbajevová, ktorá sa stala šéfkou dočasnej vlády. Ako povedala, dočasná vláda sa s ním plánuje stretnúť, no k moci ho už nepustí. "Chceme sa s ním dohodnúť na rezignácii. Jeho práca sa skončila. Ľudia, ktorí boli zabití, sú obeťami jeho režimu," povedala. Bakijevovi odporcovia podľa nej už majú pod kontrolou všetky regióny a kontrolujú aj silové zložky.
Kirgizská opozícia ohlásila vo štvrtok vytvorenie dočasnej vlády a rozpustenie parlamentu, ktorého právomoci tiež dočasne preberá. Vláda chce byť pri moci len šesť mesiacov, pričom za ten čas chce zorganizovať nové prezidentské voľby a zmeniť ústavu. Z tej chce predovšetkým odstrániť zmeny, ktoré do nej presadil Bakijev s cieľom poistiť si väčšinovú podporu v parlamente.
Otunbajevová bola Bakijevovým spojencom v Tulipánovej revolúcii, v ktorej v roku 2005 spoločne zvrhli režim bývalého prezidenta Askara Akajeva. Neskôr však Bakijeva, ktorý sa stal Akajevovým nástupcom, obvinila z uzurpovania si moci a stala sa jednou z popredných predstaviteliek opozície.
