USA vytýkali Slovensku napríklad aj zhromaždenia Slovenskej Pospolitosti
BRATISLAVA - Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických vo štvrtok vydalo svoju najnovšiu Správu o ľudských právach (Human Rights Report), v ktorej zhodnotilo stav dodržiavania ľudských práv vo svete v roku 2009. Medzi kritizovanými krajinami bolo aj Slovensko, ktorému vo svojej správe úrad venoval takmer 25 strán.
Ako ministerstvo v úvode na margo Slovenska uviedlo, vláda rešpektuje ľudské práva svojich občanov, avšak niektoré oblasti sú stále problémové. Medzi ne aj naďalej patrí údajné zlé zaobchádzanie s rómskymi podozrivými; dĺžka predbežného zadržiavania; obmedzovanie slobody vierovyznania; obavy týkajúce sa integrity súdnictva, korupcie vo vláde, na úrovni samospráv a v zdravotníctve; ale aj násilie páchané na ženách a deťoch či spoločenská diskriminácia a násilie páchanie na Rómoch a príslušníkoch iných menšín.
Medzi konkrétnymi prípadmi, ktoré si ministerstvo zahraničia USA všimlo, je zvolenie Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu aj napriek jeho možným osobným kontaktom s osobou podozrivou z organizovanej trestnej činnosti. Takisto spomína aj preradenie sudkyne Anny Benešovej na súd nižšieho stupňa, čo sa malo údajne stať pre jej nesúhlas rozhodnúť v prospech Harabina súdiaceho sa s denníkom SME, a ďalšie disciplinárne konania proti sudcom kritizujúcich Harabina a stav súdnictva v krajine.
Americké ministerstvo zahraničia vo svojej výročnej správe spomína aj nástenkový tender či predaj emisií.
V dokumente sa vyskytuje aj zmienka o verejnoprávnych médiách (STV, SRo a TASR), ktoré čiastočne financuje štát a na ich čele sú politickí nominanti. Ako ministerstvo píše, podľa niektorých správ vedenie STV vyvíjalo tlak na oddelenie spravodajstva, aby poskytovalo informácie o krokoch vlády vyznievajúce v jej prospech.
V správe sa píše aj o prípade z novembra, keď premiér Robert Fico využil svoje právo na odpoveď podľa tlačového zákona prijatého rok predtým. Premiéra Fica si americký úrad všimol aj v súvislosti s víťazstvom v súdnom spore proti týždenníku Trend. Do pozornosti ministerstva zahraničia sa dostala tiež jeho decembrová tlačová konferencia, na ktorej obviňoval médiá zo sprisahania proti nemu.
V súvislosti s médiami ministerstvo zaznamenalo aj prípad, keď súčasný predseda najvyššieho súdu Harabin v máji požiadal tri vydavateľstvá a rozhlasovú stanicu o mimosúdne vyrovnanie v celkovej výške 200 tisíc eur, čo vyvolalo obavy, či bývalý minister spravodlivosti nechcel namiesto očistenia svojho mena zastrašovať a vydierať médiá. Medzi žalobami proti médiám spomínanými v správe je aj septembrové víťazstvo šéfa ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara v súdnom spore proti týždenníku Plus 7 dní a žaloba premiéra Fica proti denníku SME.
Predsedu SNS Jána Slotu ministerstvo spomínalo v súvislosti s jeho diskriminačnými vyjadreniami o homosexuáloch, podľa ktorých je jeho strana "proti akémukoľvek podporovaniu týchto chorých vzťahov".
Slovenskú políciu úrad spomínal v súvislosti s prípadom z marca 2009, keď košickí policajti týrali rómskych chlapcov po tom, ako mali ukradnúť kabelku. Ministerstvo takisto spomenulo aj júnový protest počas návštevy čínskeho prezidenta Chua Ťin-tchaa v Bratislave.
V správe je zmienka aj o extrémistickej organizácii Slovenská pospolitosť, ktorá v auguste v Šarišských Michaľanoch zorganizovala zhromaždenie proti "rómskemu teroru", na čo Rómovia z okolitých domov ušli v strachu pred možnými násilnosťami zameranými proti nim.
Americké ministerstvo zahraničných vecí svoju správu pripravuje v spolupráci so svojimi diplomatickými zastupiteľstvami v jednotlivých krajinách a mimovládnymi a medzinárodnými organizáciami. Uceleným dokumentom sa následne zaoberá aj Kongres. USA sa touto formou rozhodli prispievať k zlepšovaniu stavu ľudských vo svete a formálne tak prevziať zodpovednosť za kritiku ich nedodržiavania.
Medzi konkrétnymi prípadmi, ktoré si ministerstvo zahraničia USA všimlo, je zvolenie Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu aj napriek jeho možným osobným kontaktom s osobou podozrivou z organizovanej trestnej činnosti. Takisto spomína aj preradenie sudkyne Anny Benešovej na súd nižšieho stupňa, čo sa malo údajne stať pre jej nesúhlas rozhodnúť v prospech Harabina súdiaceho sa s denníkom SME, a ďalšie disciplinárne konania proti sudcom kritizujúcich Harabina a stav súdnictva v krajine.
Americké ministerstvo zahraničia vo svojej výročnej správe spomína aj nástenkový tender či predaj emisií.
V dokumente sa vyskytuje aj zmienka o verejnoprávnych médiách (STV, SRo a TASR), ktoré čiastočne financuje štát a na ich čele sú politickí nominanti. Ako ministerstvo píše, podľa niektorých správ vedenie STV vyvíjalo tlak na oddelenie spravodajstva, aby poskytovalo informácie o krokoch vlády vyznievajúce v jej prospech.
V správe sa píše aj o prípade z novembra, keď premiér Robert Fico využil svoje právo na odpoveď podľa tlačového zákona prijatého rok predtým. Premiéra Fica si americký úrad všimol aj v súvislosti s víťazstvom v súdnom spore proti týždenníku Trend. Do pozornosti ministerstva zahraničia sa dostala tiež jeho decembrová tlačová konferencia, na ktorej obviňoval médiá zo sprisahania proti nemu.
V súvislosti s médiami ministerstvo zaznamenalo aj prípad, keď súčasný predseda najvyššieho súdu Harabin v máji požiadal tri vydavateľstvá a rozhlasovú stanicu o mimosúdne vyrovnanie v celkovej výške 200 tisíc eur, čo vyvolalo obavy, či bývalý minister spravodlivosti nechcel namiesto očistenia svojho mena zastrašovať a vydierať médiá. Medzi žalobami proti médiám spomínanými v správe je aj septembrové víťazstvo šéfa ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara v súdnom spore proti týždenníku Plus 7 dní a žaloba premiéra Fica proti denníku SME.
Predsedu SNS Jána Slotu ministerstvo spomínalo v súvislosti s jeho diskriminačnými vyjadreniami o homosexuáloch, podľa ktorých je jeho strana "proti akémukoľvek podporovaniu týchto chorých vzťahov".
Slovenskú políciu úrad spomínal v súvislosti s prípadom z marca 2009, keď košickí policajti týrali rómskych chlapcov po tom, ako mali ukradnúť kabelku. Ministerstvo takisto spomenulo aj júnový protest počas návštevy čínskeho prezidenta Chua Ťin-tchaa v Bratislave.
V správe je zmienka aj o extrémistickej organizácii Slovenská pospolitosť, ktorá v auguste v Šarišských Michaľanoch zorganizovala zhromaždenie proti "rómskemu teroru", na čo Rómovia z okolitých domov ušli v strachu pred možnými násilnosťami zameranými proti nim.
Americké ministerstvo zahraničných vecí svoju správu pripravuje v spolupráci so svojimi diplomatickými zastupiteľstvami v jednotlivých krajinách a mimovládnymi a medzinárodnými organizáciami. Uceleným dokumentom sa následne zaoberá aj Kongres. USA sa touto formou rozhodli prispievať k zlepšovaniu stavu ľudských vo svete a formálne tak prevziať zodpovednosť za kritiku ich nedodržiavania.
