ATÉNY - Grécky parlament v piatok schválil drastické opatrenia na zníženie výdavkov verejných financií, ktoré v stredu predstavila vláda. Zákon, proti ktorému sa v juhoeurópskej krajine spustila vlna protestov, tak vstúpil do platnosti, potvrdil predseda parlamentu Filippos Petsalnikos.
Vláda premiéra Geórgiosa Papandréoua v stredu pod tlakom Európskej únie schválila balík opatrení z dielne ministerstva financií, ktorý v roku 2010 predpokladá ušetrenie takmer piatich miliárd eur. Ten okrem iného zahŕňa zmrazenie dôchodkov, zvýšenie spotrebnej dane ako aj zníženie odmien a platov vo verejných službách. Obyvateľom krajiny sa tieto tvrdé opatrenia s cieľom odvrátiť hroziaci bankrot nepáčia a odborové zväzy preto zvolali na 11. marca generálny štrajk.
Premiér Papandréou medzitým v piatok odletel do Nemecka na rozhovory s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, s ktorou chce okrem iného rokovať aj o detailoch finančnej pomoci Grécku. Zároveň chce však Merkelovej vyjadriť svoje znepokojenie nad "urážlivými" článkami o korupcii v jeho vláde, ktoré v týchto dňoch vychádzajú v nemeckej tlači. Naopak, podporu gréckym plánom už vyslovila Európska komisia a aj lídri eurozóny.
Grécko znepokojilo EÚ po tom, ako vysvitlo, že za rok 2009 dosiahol deficit štátneho rozpočtu takmer trinásť percent hrubého domáceho produktu. Schodok prekročil viac ako štvornásobne strop Európskej únie a trojnásobne prekonal pôvodné odhady. Celkový dlh Atén predstavuje asi 300 miliárd eur.
Lídri EÚ sa preto vo februári dohodli na pláne finančnej pomoci Grécku s cieľom zabrániť prehĺbeniu krízy v 16-člennej eurozóne, neoznámili však žiadnu konkrétnu finančnú pomoc. Dohody v rámci únie pritom zakazujú finančne pomáhať iným krajinám a viaceré z nich potvrdili, že Grékom ani pomôcť neplánujú.
