ATÉNY - Masívna vlna štrajkov, ktorú vyvolala finančná kríza, v stredu ochromí život v Grécku. V noci z utorka na stredu začali štrajkovať leteckí navigátori, čím sa zastavila letecká doprava. Štrajk postihol aj lodnú a železničnú dopravu.
Štrajkom protestujú Gréci proti bolestivému úspornému programu vlády, ktorá sa snaží bojovať proti obrovskému zadlženiu štátu. Grécky premiér Giórgos Papandreou uviedol, že má síce so štrajkujúcimi pochopenie, no "krajina jednoducho nemá peniaze".
Rozpočtový deficit Grécka za rok 2009 dosiahol takmer trinásť percent hrubého domáceho produktu. Schodok prekročil viac ako štvornásobne strop Európskej únie a trojnásobne prekonal pôvodné odhady. Celkový dlh Atén predstavuje asi 300 miliárd eur. Lídri EÚ sa preto minulý štvrtok dohodli na pláne finančnej pomoci Grécku s cieľom zabrániť prehĺbeniu krízy v 16-člennej eurozóne, neoznámili však žiadnu konkrétnu finančnú pomoc. Podľa aktuálnych informácií dostanú Atény finančnú pomoc dosahujúcu až 25 miliárd eur.
Grécko sľúbilo znížiť svoj rozpočtový deficit v tomto roku o štyri percentuálne body na úroveň 8,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtový deficit krajiny sa v minulom roku zväčšil na úroveň 12,7 percenta HDP, čo je výrazne nad úrovňou 3 percent HDP, ktorú stanovila Európska únia. Atény potrebuje v tomto roku predať dlhopisy v hodnote 53 mld. eur, z toho v hodnote najmenej 20 mld. eur v apríli a máji.
