BRUSEL - Grécke problémy s vysokými rozpočtovými schodkami ohrozujú euro a celú eurozónu. Brusel znepokojuje predovšetkým rast rozdielov medzi jednotlivými krajinami, ktoré vymenili národné meny práve za euro. To v minulých dňoch viedlo niektorých analytikov k úvahám, že by Grécko, ktoré sa nebezpečne priblížilo ku štátnemu bankrotu, mohlo eurozónu dokonca opustiť, čo ale grécka vláda odmietla.
Uviedla to Európska komisia v tajnom dokumente, o ktorom dnes informoval internetový server EUobserver s odkazom na nemecký týždenník Der Spiegel.
"Kombinácia straty konkurencieschopnosti a rastu štátneho dlhu je v tomto kontexte znepokojujúca," uvádza dokument. Podľa EK pritom môže vývoj v Grécku a rast rozdielov medzi krajinami eurozóny "oslabiť dôveru v euro a ohroziť súdržnosť menovej únie".
Komisia existenciu správy nepopiera, ale podľa dnešného vyjadrenia hovorkyňa eurokomisára pre hospodárske a menové otázky Joaquína Almunii článok nemeckého Spiegelu stanoviská EK neodráža. "Celý článok sa zdá veľmi senzáciechtivý, ale neodráža analýzu Európskej komisie k situácii v Grécku," doplnila hovorkyňa.
Prípadné ohrozenie eura je ale zrejme dôvodom, prečo krajinám platiacim jednotnou európskou menou dochádza s Aténami trpezlivosť. Najostrejšie na grécku adresu zatiaľ vystupujú predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB). Podľa šéfa ECB Jeana-Clauda Tricheta už nikdy nesmú byť prijaté rozpočtové plány, ktoré neodrážajú realitu. "Tí, ktorí nechcú pravidlá, sa správajú nezodpovedne, nesolidárne, a ničia tak euro," uviedol hlavný ekonóm ECB Jürgen Stark.
EÚ v súčasnosti nehodlá Grécku finančne pomôcť, napriek tomu že niektoré médiá uvádzali opak. Podľa ďalšieho predstaviteľa ECB Josého Gonzaleze-Parama je predstava o finančnej podpore absurdná. Finančnú injekciu ale odmietajú i samotní Gréci. "S rozpočtovými problémami si poradíme sami. Nikoho nežiadame o finančnú podporu a nečakáme žiadnu pomoc zo zahraničia," povedal novinárom grécky minister financií Jorgos Papakonstantinu.
Debaty o prípadnej pomoci naviac komplikuje skutočnosť, že podľa únijných zmlúv členovia eurozóny nemôžu získať priame financovanie schodka verejnoprávnych subjektov centrálnymi bankami či ECB.
Vlaňajší rozpočtový deficit Grécka by mal podľa odhadov dosiahnuť 12,7 percenta hrubého domáceho produktu. To je výrazne viac, než s čím pôvodne tamojšia vláda počítala, a mnohonásobne viac, než je trojpercentné kritérium EÚ. Cez normu vo výške 60 percent bude i vládny dlh, ktorého výška sa očakáva pre minulý rok na úrovni 113 percent HDP. Atény si naviac vyslúžili ostrú kritiku od partnerov v EÚ kvôli manipuláciam so štatistikami a musia kvôli tomu zmeniť spôsob ich vypracovania.
