OSLO - Vojna je niekedy potrebná a ospravedlniteľná, vyhlásil vo štvrtok v Osle pri preberaní Nobelovej ceny mieru americký prezident Barack Obama. Ľudia si podľa neho musia uvedomiť "bolestivú pravdu", že násilie sa nedá zo sveta úplne vykoreniť a aj štáty musia občas pristúpiť k jeho použitiu, ak chcú ochrániť svojich občanov pred zločinnými režimami či teroristickými skupinami.
"Žiadne nenásilné hnutie by nebolo schopné zastaviť Hitlerove armády. Vodcov al-Kájdy nepresvedčíme rokovaniami, aby zložili zbrane," povedal Obama. "Povedať, že použitie sily je niekedy potrebné, to nie je cynizmus, ale uznanie ľudskej nedokonalosti," vyhlásil americký prezident. Spojené štáty budú podľa Obamu "vždy na strane tých, ktorí bojujú za slobodu".
Spomenul iránskych opozičných demonštrantov, barmskú opozičnú vodkyňu Aun San Su Ťij a zimbabwianskych opozičných voličov, ktorí sa zúčastnili na voľbách napriek hrozbe, že ich zmlátia stúpenci prezidenta. Všetky tieto režimy sa podľa Obamu "obávajú túžby svojich obyvateľov po slobode viac ako sily akejkoľvek cudzej mocnosti". Obama je za posledných 90 rokov prvým a v celej histórii tretím úradujúcim americkým prezidentom, ktorý získal Nobelovu cenu mieru. Sám si uvedomuje, že to, že cenu dostal, vyvoláva možno aj oprávnené polemiky.
"V porovnaní s niektorými velikánmi histórie, ktorí toto ocenenie získali, sú moje zásluhy veľmi malé," priznáva americký prezident. Obama si uvedomuje, že "nie je v rovnakej kategórii ako Nelson Mandela či Matka Tereza," povedal už v stredu vo Washingtone hovorca Bieleho domu Robert Gibbs. Obamovi Nobelovu cenu mieru udelili v októbri za "výnimočné úsilie v otázke posilnenia medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi ľuďmi", čo vzbudilo vo svete rozporuplné reakcie.
Mnohí spochybňujú správnosť tohto rozhodnutia a tvrdia, že Obama ešte nič nedokázal, iba pekne rozpráva. Predseda nórskeho Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland však tvrdí, že to nie je pravda: "Nesúhlasíme s tým, že nič neurobil. Cenu dostal za to, čo už urobil." Medzi vecami, ktoré Obama už reálne vykonal, spomína Jagland napríklad jeho pokus o urovnanie vzťahov medzi Západom a moslimským svetom ako aj "modifikáciu" plánu jeho predchodcu Georgea W. Busha na rozšírenie amerického protiraketového štítu do strednej Európy.
