NEW YORK - V Spojených štátoch už síce vyprchal počiatočný šok z udelenia Nobelovej ceny za mier prezidentovi Barackovi Obamovi, väčšina Američanov ale stále považuje toto ocenenie za nezaslúžené. Mnohí pozorovatelia tiež poukazujú na paradox, že cenu prevezme politík, ktorý minulý týždeň oznámil zámer posilniť americké vojnové úsilie v Afganistane 30 tisíc vojakmi.
Podľa aktuálneho celonárodného prieskumu uskutočneného Quinnipiackou univerzitou si len 26 percent obyvateľov USA myslí, že je Nobelova cena za mier je v správnych rukách. Opačného názoru je 66 percent. Zhruba dve pätiny respondentov tiež uviedli, že tohtoročné rozhodnutie Nobelovho výboru v ich očiach znížilo hodnotu ceny.
"Pre prezidenta Obamu je možno dobre, že sa odovzdanie Nobelovej ceny kvôli časovému rozdielu uskutoční v čase, keď väčšina Američanov spí, a možno mu tak americké médiá budú venovať menšiu pozornosť," poznamenal Peter Brown z univerzity.
Američania sa na udelenie ceny svojmu prezidentovi od začiatku stavali rozporuplne. Ocenenie zaskočilo jeho kritikov aj priaznivcov. Výnimkou neboli hlasy, že by prezident mal cenu vrátiť. Prevažujúci názor potom je, že Obama zatiaľ ešte pre svetový mier nič nevykonal.
Republikáni často opakujú, že cena pre súčasného šéfa Bieleho domu je výčitkou kontroverznej zahraničnej politike jeho predchodcu Georgea Busha, ktorá si vo svete príliš priateľov nezískala. Liberáli ale naopak nezriedka tvrdia, že už len za zlepšenie medzinárodnej atmosféry a imidž Spojených štátov si prezident cenu zaslúži.
Obama sa preto od začiatku k cene staval skôr zdržanlivo. Uviedol napríklad, že má pocit, že si ju plne nezaslúži. Niekoľkokrát tiež zopakoval, že nejde o cenu len pre neho, ale pre všetkých, ktorí sa usilujú o rovnaké hodnoty ako on.
Jeho pozíciu potom ďalej skomplikovalo to, že minulý týždeň rozhodol o vyslaní ďalších 30 tisíc amerických vojakov do Afganistanu a eskalácia bojov v krajine. Cenu tak bude preberať ako vojnový prezident, čo najmä ľavicoví komentátori neprestávajú zdôrazňovať.
Obama podľa zdrojov z Bieleho domu chce túto iróniu spomenúť vo svojej reči. "Je to veľmi dôležitá otázka. Ako v čase vojny zladíte svoju úlohu ako vrchného veliteľa armády so svojou túžbou presadzovať mierovejší svet?" podotkol prezidentov poradca David Axelrod.
Aj z jeho slov je ale zrejmé, že cena pre Obamu rovnako ako pre Američanov predstavuje skôr problém. Denník The New York Times si dnes v tejto súvislosti všíma, že prezidentov tím v Oslo na rozdiel od iných verejných prejavov nebude mať pod kontrolou prostredie, v ktorom Obama prehovorí. "V tomto prípade je miesto rovnako ako cena samotná niečo, čo prezident nedokáže kontrolovať," skonštatoval denník.
