Václav Klaus (Zdroj: ČTK)
PRAHA - Český prezident Václav Klaus v sobotu po prvýkrát pripustil, že podpíše Lisabonskú zmluvu. Dokonca vyhlásil, že "ani jej prípadný vstup do platnosti nebude koncom dejín".
Klaus stále trvá na tom, že Lisabonská zmluva "nie je dobrá vec pre Európu, pre slobodu v Európe ani pre Českú republiku". "Vlak s ňou sa však už rozbehol tak rýchlo a už je tak ďaleko, že ho asi nebude možné zastaviť ani vrátiť, akokoľvek by sme si to mnohí priali," povedal český prezident v rozhovore pre sobotňajšie vydanie denníka Lidové noviny.
Klausove najnovšie vyjadrenie prekvapilo viacerých jeho stúpencov a odporcov Lisabonskej zmluvy. Napríklad senátor Petr Pakosta, ktorý podal na ústavný súd podnet na nesúlad európskej zmluvy s českou ústavou, najskôr neveril, že by Klaus niečo také mohol povedať. "Tak toto počujem od vás prvýkrát, a pripadá mi to trochu prekvapivé," povedal novinárom.
Klaus v rozhovore pre Lidové noviny odkryl karty aj v ďalších záležitostiach týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. Napríklad vyhlásil, že s rozhodnutím, či ju podpísať, alebo nie, nemôže čakať až do britských parlamentných volieb. Práve v to pritom doteraz odporcovia Lisabonu dúfali: V Británii podľa všetkého budúci rok zvíťazia konzervatívci, ktorí už avizovali, že chcú o zmluve vypísať referendum, ak ešte dovtedy nebude prijatá v celej Európe.
Klaus ďalej povedal, že nechce, aby o výnimke pre Českú republiku, ktorú od Bruselu požaduje, museli opäť hlasovať všetky členské štáty únie. "Nikdy som nepovedal, že by mi nestačili podobné garancie, aké dala Európa Írom," vyhlásil.
Český prezident minulý piatok oznámil, že bude pre Českú republiku žiadať výnimku z Lisabonskej zmluvy, ktorá by podľa zaručiť, aby sudetskí Nemci, vyhnaní z Československa po 2. svetovej vojne, nemohli žiadať naspäť svoj majetok. Česká vláda síce s Klausovou požiadavkou nesúhlasí, no napriek tomu vyhlásila, že sa ju bude snažiť na európskej pôde presadiť.
Klaus sa odporom k Lisabonskej zmluve netají už od jej vzniku, až do minulého týždňa však svoje rozhodnutie zatiaľ ju nepodpisovať odôvodňoval jej možným nesúladom s českou ústavou. Klaus tvrdil, že zmluvu podpíše až ako posledný v Európe, no po tom, ako ju ako predposledný podpísal aj poľský prezident Lech Kaczynski, prišiel český prezident s novou požiadavkou.
Klausove najnovšie vyjadrenie prekvapilo viacerých jeho stúpencov a odporcov Lisabonskej zmluvy. Napríklad senátor Petr Pakosta, ktorý podal na ústavný súd podnet na nesúlad európskej zmluvy s českou ústavou, najskôr neveril, že by Klaus niečo také mohol povedať. "Tak toto počujem od vás prvýkrát, a pripadá mi to trochu prekvapivé," povedal novinárom.
Klaus v rozhovore pre Lidové noviny odkryl karty aj v ďalších záležitostiach týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. Napríklad vyhlásil, že s rozhodnutím, či ju podpísať, alebo nie, nemôže čakať až do britských parlamentných volieb. Práve v to pritom doteraz odporcovia Lisabonu dúfali: V Británii podľa všetkého budúci rok zvíťazia konzervatívci, ktorí už avizovali, že chcú o zmluve vypísať referendum, ak ešte dovtedy nebude prijatá v celej Európe.
Klaus ďalej povedal, že nechce, aby o výnimke pre Českú republiku, ktorú od Bruselu požaduje, museli opäť hlasovať všetky členské štáty únie. "Nikdy som nepovedal, že by mi nestačili podobné garancie, aké dala Európa Írom," vyhlásil.
Český prezident minulý piatok oznámil, že bude pre Českú republiku žiadať výnimku z Lisabonskej zmluvy, ktorá by podľa zaručiť, aby sudetskí Nemci, vyhnaní z Československa po 2. svetovej vojne, nemohli žiadať naspäť svoj majetok. Česká vláda síce s Klausovou požiadavkou nesúhlasí, no napriek tomu vyhlásila, že sa ju bude snažiť na európskej pôde presadiť.
Klaus sa odporom k Lisabonskej zmluve netají už od jej vzniku, až do minulého týždňa však svoje rozhodnutie zatiaľ ju nepodpisovať odôvodňoval jej možným nesúladom s českou ústavou. Klaus tvrdil, že zmluvu podpíše až ako posledný v Európe, no po tom, ako ju ako predposledný podpísal aj poľský prezident Lech Kaczynski, prišiel český prezident s novou požiadavkou.
