Jan Fischer (Zdroj: SITA)
PRAHA - Česká vláda Jana Fischera sa na štvrtkovom zasadnutí jednomyseľne zhodla na spoločnom stanovisku k sťažnosti senátorov Občianskej demokratickej strany (ODS) proti Lisabonskej zmluve. Dokument doručí kabinet ústavnému súdu do konca týždňa.
"Lisabonskú zmluvu aj jej jednotlivé ustanovenia považuje vláda za zlučiteľnú s ústavným poriadkom Českej republiky. Vláda dokument senátorov považuje za nespôsobilý na preskúmanie pred ústavným súdom," citoval Fischer zo stanoviska.
Podľa premiéra je nepredstaviteľné, že by sa nepodarilo Lisabonskú zmluvu schváliť do konca roka. "Nikto z nás si neželá znovu otvoriť ratifikačný proces, to je nepredstaviteľné, mimo známeho vesmíru," vyhlásil šéf úradníckeho kabinetu. Ústavný súd ČR už podľa vlády skúmal, či je Lisabonská zmluva v súlade s ústavou ČR. Vláda ďalej upozornila, že argumentácia senátorov je "prázdna" a sťažovatelia sa len snažia ústavných sudcov presvedčiť, že reformný dokument nie je pre krajinu prínosný. Ústavný súd by podľa Fischera mal zvážiť uplatnenie tzv. princípu koncentrácie, čo v praxi znamená, že by sa nemal zaoberať konkrétnymi sťažnosťami jednotlivo, ale súlad Lisabonskej zmluvy s ústavou by mal posudzovať ako celok.
Český ústavný súd prijal ďalší návrh skupiny senátorov, ktorí žiadajú preskúmanie súladu Lisabonskej zmluvy s ústavným poriadkom Českej republiky, ešte 29. septembra. Poslanci hornej komory parlamentu pritom spochybnili súlad zmluvy ako celku. Navrhovatelia navyše požadujú, aby ústavný súd uznal, že záruky EÚ pre Írsko v súvislosti s tamojším referendom o Lisabonskej zmluve sú medzinárodnou zmluvou, čo by znamenalo nutnosť ich ratifikácie oboma komorami českého parlamentu.
Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili začiatkom októbra Íri a v sobotu ju podpísal poľský prezident Kaczynski, čaká sa už len na podpis prezidenta Klausa. Ten odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať, pričom argumentuje čakaním na rozhodnutie českého ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Minulý týždeň navyše Klaus prišiel s požiadavkou, aby reformný dokument právne chránil platnosť Benešových dekrétov a zabránil tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne.
Podľa premiéra je nepredstaviteľné, že by sa nepodarilo Lisabonskú zmluvu schváliť do konca roka. "Nikto z nás si neželá znovu otvoriť ratifikačný proces, to je nepredstaviteľné, mimo známeho vesmíru," vyhlásil šéf úradníckeho kabinetu. Ústavný súd ČR už podľa vlády skúmal, či je Lisabonská zmluva v súlade s ústavou ČR. Vláda ďalej upozornila, že argumentácia senátorov je "prázdna" a sťažovatelia sa len snažia ústavných sudcov presvedčiť, že reformný dokument nie je pre krajinu prínosný. Ústavný súd by podľa Fischera mal zvážiť uplatnenie tzv. princípu koncentrácie, čo v praxi znamená, že by sa nemal zaoberať konkrétnymi sťažnosťami jednotlivo, ale súlad Lisabonskej zmluvy s ústavou by mal posudzovať ako celok.
Český ústavný súd prijal ďalší návrh skupiny senátorov, ktorí žiadajú preskúmanie súladu Lisabonskej zmluvy s ústavným poriadkom Českej republiky, ešte 29. septembra. Poslanci hornej komory parlamentu pritom spochybnili súlad zmluvy ako celku. Navrhovatelia navyše požadujú, aby ústavný súd uznal, že záruky EÚ pre Írsko v súvislosti s tamojším referendom o Lisabonskej zmluve sú medzinárodnou zmluvou, čo by znamenalo nutnosť ich ratifikácie oboma komorami českého parlamentu.
Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili začiatkom októbra Íri a v sobotu ju podpísal poľský prezident Kaczynski, čaká sa už len na podpis prezidenta Klausa. Ten odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať, pričom argumentuje čakaním na rozhodnutie českého ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Minulý týždeň navyše Klaus prišiel s požiadavkou, aby reformný dokument právne chránil platnosť Benešových dekrétov a zabránil tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne.
