Václav Klaus
LONDÝN - Európske médiá sa v pondelok na svojich titulných stranách predbiehajú v označeniach a komentároch na adresu českého prezidenta Václava Klausa, ktorý prostredníctvom politických obštrukcií voči Lisabonskej zmluve drží v hrsti celú Európsku úniu.
Médiá na po celom starom kontinente jeho konanie odsudzujú a upozorňujú na rozdelenie či dokonca rozpad 27-členného bloku. Švajčiarsky denník Tribune de Geneve ho dokonca pre jeho rebelantstvo a tvrdohlavosť nazval Asterixom, jeho pozíciu však vzhľadom na tlak zo strany európskych lídrov označil za neudržateľnú.
Nemecký denník Rheinische Post uvádza, že poľský prezident Lech Kaczyński urobil svojím sobotňajším podpisom únii veľkú službu, pričom podotýka, že Klausovo osamotené odmietanie reformného dokumentu môže úniu rozdeliť novým pomyselným múrom. Denník síce dáva Klausovi za pravdu v súvislosti s jeho kritickým pohľadom na Lisabon, no jedna krajina nemôže brániť chcenej prestavbe celej únie, lebo na konci môže hroziť jej rozpad. Jednotlivé štáty totiž pôjdu s prehlbovaním únie ďalej, kým ďalšie zostanú pozadu, dodáva Rheinische Post.
Britský The Times poukazuje na to, že v ČR sa schyľuje k ostrému stretu medzi vládou a prezidentom, ktorého riešením môže byť aj zbavenie prezidenta práva podpisovať zmluvy. Noviny zároveň opätovne upozorňujú na neoficiálnu dohodu medzi Klasom a Davidom Cameronom, lídrom tamojšej opozičnej Konzervatívnej strany. Ten totiž sľúbil vyhlásiť referendum, ak do momentu jeho nástupu do premiérskeho kresla nebude ratifikácia definitívne ukončená. V tejto súvislosti sa však objavujú hlasy, že ide v podstate iba o predvolebnú kampaň a Cameron sa nakoniec neodváži postaviť sa voči celej únii.
Ako zároveň píšu The Times, Nemecko a Francúzsko sú momentálne veľmi rozzúrené, ale snažia byť zdržanlivé vzhľadom na potenciálne nebezpečenstvo oživenia vášní z druhej svetovej vojny, keďže práve o údajnú možnosťou návratu zhabaných majetkov sudetských Nemcov opiera Klaus svoju najnovšiu požiadavku.
Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili začiatkom októbra Íri a v sobotu ju podpísal poľský prezident Kaczyński, čaká sa už len na podpis prezidenta Klausa. Ten odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať, pričom argumentuje čakaním na rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Minulý týždeň navyše prišiel s požiadavkou, aby reformný dokument právne chránil platnosť Benešových dekrétov a zabránil tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne.
Nemecký denník Rheinische Post uvádza, že poľský prezident Lech Kaczyński urobil svojím sobotňajším podpisom únii veľkú službu, pričom podotýka, že Klausovo osamotené odmietanie reformného dokumentu môže úniu rozdeliť novým pomyselným múrom. Denník síce dáva Klausovi za pravdu v súvislosti s jeho kritickým pohľadom na Lisabon, no jedna krajina nemôže brániť chcenej prestavbe celej únie, lebo na konci môže hroziť jej rozpad. Jednotlivé štáty totiž pôjdu s prehlbovaním únie ďalej, kým ďalšie zostanú pozadu, dodáva Rheinische Post.
Britský The Times poukazuje na to, že v ČR sa schyľuje k ostrému stretu medzi vládou a prezidentom, ktorého riešením môže byť aj zbavenie prezidenta práva podpisovať zmluvy. Noviny zároveň opätovne upozorňujú na neoficiálnu dohodu medzi Klasom a Davidom Cameronom, lídrom tamojšej opozičnej Konzervatívnej strany. Ten totiž sľúbil vyhlásiť referendum, ak do momentu jeho nástupu do premiérskeho kresla nebude ratifikácia definitívne ukončená. V tejto súvislosti sa však objavujú hlasy, že ide v podstate iba o predvolebnú kampaň a Cameron sa nakoniec neodváži postaviť sa voči celej únii.
Ako zároveň píšu The Times, Nemecko a Francúzsko sú momentálne veľmi rozzúrené, ale snažia byť zdržanlivé vzhľadom na potenciálne nebezpečenstvo oživenia vášní z druhej svetovej vojny, keďže práve o údajnú možnosťou návratu zhabaných majetkov sudetských Nemcov opiera Klaus svoju najnovšiu požiadavku.
Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili začiatkom októbra Íri a v sobotu ju podpísal poľský prezident Kaczyński, čaká sa už len na podpis prezidenta Klausa. Ten odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať, pričom argumentuje čakaním na rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Minulý týždeň navyše prišiel s požiadavkou, aby reformný dokument právne chránil platnosť Benešových dekrétov a zabránil tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne.
