WASHINGTON - Cestujúci sú cvičení si myslieť, že lietadlá sú napchaté posledným najdokonalejším technologickým vybavením. Ale prípad zmiznutého letu číslo 447 leteckej spoločnosti Air France dokazuje, že technológie majú svoje hranice, napísal americký denník The Washington Post.
Z podrobností, ktoré sú zatiaľ známe, malo lietadlo Air France posledný kontakt s brazílskou letovou kontrolou v pondelok pred pol štvrtou ráno SEČ. Krátko predtým sa lietadlo dostalo do oblasti búrok a silných turbulencií, čo viedlo k špekuláciám, že ho mohol zasiahnuť blesk.
V pondelok dopoludnia francúzske letecké úrady označili lietadlo za nezvestné. V tej dobe už brazílske a francúzske vojenské lietadlá prečesávali obe strany Atlantiku a pátrali po troskách airbusu.
Analytici sa snažili zistiť, akým typom satelitného komunikačného systému bolo lietadlo vybavené. Ak lietadlá využívajú najnovšie zariadenia, potom môžu automaticky prenášať informácie, ako je pozícia lietadla, výška, smer a rýchlosť. Ale nie všetky stroje lietajúce cez oceán sú podobnou technológiou vybavené.
Niektorí experti hovoria, že vzhľadom na rozlohu oceánu nebude možné presné miesto nešťastia nikdy nájsť. "Ak sa lietadlo zrútilo v polovici Atlantiku, potom bude veľmi ťažké nájsť akékoľvek hmatateľné trosky," myslí si John Hansman, profesor aeronautiky a astronautiky z Massachusettského technologického inštitútu (MIT). "Stredné oblasti oceánov sú okrajovými časťami sveta. Je to ako ísť na Severný pól. Je to oblasť, kde je len veľmi obmedzená možnosť komunikácie."
To by sa mohlo stať nočnou morou pre vyšetrovateľov, ktorí kladú mimoriadny dôraz na objavenie takzvaných čiernych skriniek lietadla, kam sa ukladajú údaje o lete a záznam komunikácie v kabíne. Skrinky sa zvyčajne aktivujú, keď sa k nim dostane voda a nasledujúcich zhruba 30 dní vysielajú signál, ktorý ich umožní lokalizovať. Pátracie tímy by sa ale museli dostať do oblasti zhruba 1,2 až 1,5 kilometra od nich, aby mohli ich signál zachytiť.
Vyšetrovatelia z celého sveta budú chcieť presne vedieť, čo sa pokazilo. Stroj A330-200 je v letectve bežne používaný a špecializuje sa na medzinárodné lety, najmä transatlantické. Analytici uvádzajú, že lietadlá Airbus 330 zatiaľ mali bezpečnostné záznamy bez šrámov.
Poradca pre letecké technológie Hans Weber pripúšťa, že lietadlové satelitné systémy majú svoje obmedzenia. "Akonáhle lietadlo narazí na vodu, rozbije sa," vysvetľuje. "Rovnako ako na vašom aute, môžete tam mať všetky informácie, ale ak sa vám stane tragická nehoda, systém GPS neprežije."
Letová kontrola používa na sledovanie lietadiel pozemné radary, ale tie vidia len zhruba do vzdialenosti 160 kilometrov od pevnej zeme. Keď je lietadlo z dohľadu uprostred oceánu, hlásia zvyčajne piloti pozíciu s využitím vysokofrekvenčnej vysielačky v určitých "ohlasovacích bodoch" na svojej ceste. Týmto spôsobom lietajú lietadla cez oceán od 40. rokov. "Keď ste uprostred oceánu, ste tam v podstate sami za seba," dodáva Hansman.
