Barack Obama (Zdroj: ČTK)
CHICAGO - Nad americkou Univerzitou Notre Dame sa vo štvrtok tamojšieho času vznášalo lietadlo nesúce transparent, na ktorom bol zobrazený nenarodený ľudský plod. Dôvodom bola návšteva Baracka Obamu a protesty aktivistov proti jeho obhajobe práva ženy na umelé prerušenie tehotenstva a tiež prezidentova podpora výskumu kmeňových buniek.
"Je zjavné, že Notre Dame nerozumie tomu, čo znamená byť katolíkom, ak súhlasili s takýmto pozvaním," vyhlásil kardinál Francis George, prezident Americkej konferencie katolíckych biskupov. George rozhodnutie cirkevnej vysokej školy pozvať Obamu na jej akademickú pôdu označil za "výsmech mnohým, mnohým katolíkom".
Obama odporcov potratov nahneval už po troch dňoch v Bielom dome, keď zrušil osemročný zákaz financovania organizácií na podporu plánovaného rodičovstva, ktoré okrem iného podporujú vykonávanie interrupcií vo svete. Normu prvýkrát uviedol do praxe republikánsky prezident Ronald Reagan v roku 1984. Odvtedy platí pravidlo, že demokratickí šéfovia americkej administratívy zákaz financovania týchto organizácií zrušia a republikáni ho znovu zavedú. Obamov krok mal za následok zrušenie nariadenia exprezidenta Georgea W. Busha, ktorý ho zaviedol okamžite po nástupe do funkcie v roku 2001. Tzv. pro-life aktivisti bojujúci proti interrupciám tento postup nového šéfa Bieleho domu okamžite odsúdili, liberáli ho naopak privítali.
Obama už dávnejšie počas 36. výročia rozhodnutia Najvyššieho súdu, na základe ktorého majú ženy ústavné právo na podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva, verbálne podporil "právo ženy na slobodnú voľbu". V roku 1973 Najvyšší súd v rámci procesu "Roe verzus Wade" precedentným spôsobom de facto uzákonil v Spojených štátoch jednu z najmenej reštriktívnych potratových noriem na svete. V prípade sa angažovali konzervatívne náboženské skupiny bojujúce proti umelým prerušeniam tehotenstva, tzv. pro-life aktivisti, a z tejto otázky sa im podarilo urobiť celospoločenskú tému. Podľa výskumov však väčšina Američanov zastáva v tejto veci liberálny názor a uprednostňujú právo ženy na slobodnú voľbu.
Americká konferencia katolíckych biskupov tvrdí, že len 11 percent obyvateľov Spojených štátov je za absolútny zákaz potratov.
Obama odporcov potratov nahneval už po troch dňoch v Bielom dome, keď zrušil osemročný zákaz financovania organizácií na podporu plánovaného rodičovstva, ktoré okrem iného podporujú vykonávanie interrupcií vo svete. Normu prvýkrát uviedol do praxe republikánsky prezident Ronald Reagan v roku 1984. Odvtedy platí pravidlo, že demokratickí šéfovia americkej administratívy zákaz financovania týchto organizácií zrušia a republikáni ho znovu zavedú. Obamov krok mal za následok zrušenie nariadenia exprezidenta Georgea W. Busha, ktorý ho zaviedol okamžite po nástupe do funkcie v roku 2001. Tzv. pro-life aktivisti bojujúci proti interrupciám tento postup nového šéfa Bieleho domu okamžite odsúdili, liberáli ho naopak privítali.
Obama už dávnejšie počas 36. výročia rozhodnutia Najvyššieho súdu, na základe ktorého majú ženy ústavné právo na podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva, verbálne podporil "právo ženy na slobodnú voľbu". V roku 1973 Najvyšší súd v rámci procesu "Roe verzus Wade" precedentným spôsobom de facto uzákonil v Spojených štátoch jednu z najmenej reštriktívnych potratových noriem na svete. V prípade sa angažovali konzervatívne náboženské skupiny bojujúce proti umelým prerušeniam tehotenstva, tzv. pro-life aktivisti, a z tejto otázky sa im podarilo urobiť celospoločenskú tému. Podľa výskumov však väčšina Američanov zastáva v tejto veci liberálny názor a uprednostňujú právo ženy na slobodnú voľbu.
Americká konferencia katolíckych biskupov tvrdí, že len 11 percent obyvateľov Spojených štátov je za absolútny zákaz potratov.
