Pápež Benedikt XVI.
VATIKÁN – Po päťstoročnom zákaze Vatikán naznačil, že by pápežova Švajčiarska garda mohla prijímať aj ženy. Aspoň tak sa vyjadril veliteľ najmenšej armády na svete Daniel Anring v rozhovore pre taliansku televíziu.
Ako informovala agentúra Reuters, Anring doslova povedal: „Dokážem si predstaviť, že ženy zastávajú v našej garde tú alebo onú pozíciu. Určite budem o tom rozmýšľať.“ Jeho výroky môžu prinajmenšom naznačovať, že v roky nemennom názore Vatikánu na 110 člennú elitnú gardu dochádza k nejakej zmene.
Doteraz môžu v pápežovej garde slúžiť iba muži katolíckeho vyznania, ktorí majú od 19 do 30 rokov a navyše k tomu sú iba švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi. Ich úlohou na rozdiel od minulosti, kedy skutočne pri vojnách chránili pápeža, sú iba ceremoniálne povinnosti.
Nábor nováčikov je za posledné roky problémom. Mladíkov zo Švajčiarska už neláka základná mzda 1049 eur mesačne. Azda aj preto pred šiestimi rokmi zložil sľub vernosti pápežskej garde prvý jej príslušník tmavej pleti – Švajčiar indického pôvodu Dhani Bachmann.
Švajčiarska garda vznikla 22. januára 1506. Vtedy 150 žoldnierov zo švajčiarskych kantónov vpochodovalo do Ríma. Začali slúžiť pápežovi Júliusovi II., ktorý bol známy tiež ako „pápež vojvodca“. Najväčšie straty zaznamenala garda 6. mája 1527, keď pri takzvanom rabovaní Ríma prišlo o život jej 140 príslušníkov. Tí, čo masaker prežili, zachránili život pápežovi Klementovi VII.
Doteraz môžu v pápežovej garde slúžiť iba muži katolíckeho vyznania, ktorí majú od 19 do 30 rokov a navyše k tomu sú iba švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi. Ich úlohou na rozdiel od minulosti, kedy skutočne pri vojnách chránili pápeža, sú iba ceremoniálne povinnosti.
Nábor nováčikov je za posledné roky problémom. Mladíkov zo Švajčiarska už neláka základná mzda 1049 eur mesačne. Azda aj preto pred šiestimi rokmi zložil sľub vernosti pápežskej garde prvý jej príslušník tmavej pleti – Švajčiar indického pôvodu Dhani Bachmann.
Švajčiarska garda vznikla 22. januára 1506. Vtedy 150 žoldnierov zo švajčiarskych kantónov vpochodovalo do Ríma. Začali slúžiť pápežovi Júliusovi II., ktorý bol známy tiež ako „pápež vojvodca“. Najväčšie straty zaznamenala garda 6. mája 1527, keď pri takzvanom rabovaní Ríma prišlo o život jej 140 príslušníkov. Tí, čo masaker prežili, zachránili život pápežovi Klementovi VII.
