Barack Obama
CAMP LEJEUNE - Američania stiahnu svoje jednotky z Iraku do augusta 2010, v krajine ponechajú len približne 50 tisíc ľudí, ktorí budú robiť poradcov, cvičiť ľudí a pomáhať v boji proti terorizmu. Toto rozhodnutie, ktoré v piatok oznámil americký prezident Barack Obama, znamená, že v krajine ostane súčasný počet jednotiek aj počas tohtoročných parlamentných volieb.
"Poviem to najjednoznačnejšie, ako viem: do 31. augusta 2010 sa naša bojová misia v Iraku skončí. Všetky americké jednotky plánujem stiahnuť do konca roku 2011," povedal Obama na námornej základni v Severnej Karolíne. Obama dúfa, že koniec nepopulárnej vojny bude znamenať nové obdobie americkej diplomacie na Blízkom východe, najmä vzťahoch s Iránom a Sýriou. Obama zároveň formálne oznámil menovanie skúseného diplomata Christophera Hilla, ktorý má v súčasnosti na starosti rokovania so Severnou Kóreou, do funkcie amerického veľvyslanca v Iraku.
Obama pôvodne sľúbil, že vojakov z Iraku stiahne do 16 mesiacov od nástupu do funkcie, to znamená do mája 2010. Vojenskí dôstojníci mu navrhli tri alternatívy - stiahnutie za 16, 19 alebo 23 mesiacov, pričom Obama sa vybral strednú možnosť. V Iraku sa nachádza 142 tisíc amerických vojakov. V krajine je aj ďalších vyše 39 tisíc dodávateľov, ktorí armáde poskytujú zásoby a služby. Celkovo sa v Iraku nachádza vyše 200 amerických vojenských zariadení a základní.
Prezidentovo rozhodnutie vyvolalo v blízkovýchodnej krajine zmiešané reakcie. Niektorí sa tešia z odchodu Američanov, iní spochybňujú pripravenosť irackých bezpečnostných síl fungovať osamote. "Irak znovu získa nezávislosť a suverenitu, Američania sa zbavia viacerých vojenských a ekonomických problémov. Ale ešte pred odchodom by americká armáda mala spraviť všetko pre čo najlepšie vycvičenie a vybavenie irackých bezpečnostných síl, aby mohli riešiť hrozby, ktorým krajina čelí," zhodnotil rozhodnutie amerického prezidenta Radži Abbás, šiita z mesta Nadžáf, kde americké jednotky viedli tvrdé boje s miestnymi ozbrojencami v roku 2004.
Iracký premiér Núrí al-Málikí stiahnutie Američanov privítal a vyzval ich, aby tak urobili "usporiadane a zodpovedne". Obama s predsedom irackej vlády hovoril o detailoch plánu ešte pred oficiálnym zverejnením, uviedli predstavitelia Bieleho domu.
Obama pôvodne sľúbil, že vojakov z Iraku stiahne do 16 mesiacov od nástupu do funkcie, to znamená do mája 2010. Vojenskí dôstojníci mu navrhli tri alternatívy - stiahnutie za 16, 19 alebo 23 mesiacov, pričom Obama sa vybral strednú možnosť. V Iraku sa nachádza 142 tisíc amerických vojakov. V krajine je aj ďalších vyše 39 tisíc dodávateľov, ktorí armáde poskytujú zásoby a služby. Celkovo sa v Iraku nachádza vyše 200 amerických vojenských zariadení a základní.
Prezidentovo rozhodnutie vyvolalo v blízkovýchodnej krajine zmiešané reakcie. Niektorí sa tešia z odchodu Američanov, iní spochybňujú pripravenosť irackých bezpečnostných síl fungovať osamote. "Irak znovu získa nezávislosť a suverenitu, Američania sa zbavia viacerých vojenských a ekonomických problémov. Ale ešte pred odchodom by americká armáda mala spraviť všetko pre čo najlepšie vycvičenie a vybavenie irackých bezpečnostných síl, aby mohli riešiť hrozby, ktorým krajina čelí," zhodnotil rozhodnutie amerického prezidenta Radži Abbás, šiita z mesta Nadžáf, kde americké jednotky viedli tvrdé boje s miestnymi ozbrojencami v roku 2004.
Iracký premiér Núrí al-Málikí stiahnutie Američanov privítal a vyzval ich, aby tak urobili "usporiadane a zodpovedne". Obama s predsedom irackej vlády hovoril o detailoch plánu ešte pred oficiálnym zverejnením, uviedli predstavitelia Bieleho domu.
