Divoká privatizácia zvýšila úmrtnosť mužov

V rokoch 1991 až 1994 úmrtnosť mužov v Rusku, Kazachstane, Lotyšsku, Litve a Estónsku stúpla o 42 percent, nezamestnanosť vzrástla až o 305 percent. Na druhej strane, v Česku, Chorvátsku, Slovinsku či Poľsku, kde bola privatizácia opatrnejšia a sociálna sieť silnejšia, úmrtnosť mužov naopak klesla asi o 10 percent a nezamestnanosť narástla v priemere len o 2 percentá.

Štúdia sa sústredila na úmrtnosť mužov v produktívnom veku v postkomunistických krajinách východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu v rokoch 1989 až 2002. Výskumníci brali do úvahy len tempo a rozsah privatizácie a vylúčili napríklad dopad liberalizácie obchodu a cien, či zmenu príjmov. Zistili, že rýchla a rozsiahla privatizácia štátneho majetku vyústila do prudkého nárastu nezamestnanosti a zvýšenej úmrtnosti mužov vo veku od 15 do 59 rokov.

Jedným z dôvodov zvýšenej mortality bol alkoholizmus medzi nezamestnanými. Ďalším dôvodom bolo, že počas komunizmu štátni zamestnávatelia poskytovali pracovníkom rozsiahle zdravotné a sociálne zabezpečenie, ktoré po privatizácii stratili.

Rýchla a masívna privatizácia podľa štúdie predstavuje predaj najmenej 25 percent veľkých štátnych podnikov behom dvoch rokov.